stastie je pojem pod ktorym si kazdy predstavuje nieco ine (i ked to moze byt mnohokrat velmi podobne)
nie je ani dokazane ci stastie vobec existuje
podla mna je stastie len chvilkova vec,pretoze clovek stale nieco chce ak to dosiahne zase chce inu vec alebo zlepsit najdenu vec,clovek nikdy nebude 100%spokojny(bohatstvo nezarucuje stastie chudoba tiez nie), vzdy sa najde nieco co by chcel zmenit zlepsit a pod. ak dosiahne to co chcel ma stastie ktore trva chvilku a potom zase pride pocit ze nieco chce a zase -dosiahne to a ma stastie
cely zivot by sa dal prirovnat k neustalemu chceniu niecoho a kratkych a dlhsich chvil stastia
a z toho ze nieco clovek chce vypliva ze mu nieco chyba, a ak mu nieco chyba tak sa vlastne trapi
Hm, asi sa budem opakovat, ale nikto ty nemoze povedat co presne je stastie. Jedina definicia stastia je asi to, ze je to kazdeho cloveka prva priorita. Tj kazdy clovek chce byt stastny, a snazi sa to dosiahnut. Lenze kazdy si pod pojmom stastie predstavi nieco ine. Chamtivec si predstave miliony korun, niekto si predstavy lasku, fetak si predstavy kopu drog, masovy vrah si predstavuje kopu obeti. Aj ked je to v niektorych pripadoch smutne, ale je to tak. Takze mozno teba stastnou spravy balik penazi, ale pre takeho milionara by to uz stastie napr nebolo. Len je jedno je jasne, ze stastie ako pojem je prioritou pre kazdeho cloveka.
budha povedal : k stastiu cesta nevedie, lebo stastie je cesta
otazne je ci bol budha blazon (ked sa vzdal tolkeho bohatstva cisarskeho titulu a svojej rodiny) ved v tom by mnohi nasli stastie, a predsa on v tom stastie nevidel...
stastie je to co pokladame za nejake pozitivum v nasom zivote
je to slovo ktore v nas evokuje prijemne nalady, zelenia, pocity
pre kazdeho ma inu tvar, kazdy ho vidi inak
a suhlasim s budhom, ze stastie je cesta, a ze stastie treba hladat v inych veciach ako su peniaze (aj ked bez nich to nejde)ci ine statky
Co je stastie? Urcite sa to neda vyjadrit slovami ako je to pocit...lebo to je slabe...stastie je ale naozaj vrtkava vec...bol niekto z vas stastny viac ako trebars tyzden?!ale tak naozaj stastny?!pochybujem...vzdy je tu nieco co stastie kazi, alebo sme to my...
stastie je ako nestasie.je to iba nas osobny vnutorny pocit.
dalo by sa povedat ze sa nachdzame v 1 miestnosti kde sa pohybuju sta gulicky rozne udalosti a iba debilnou nahodou sa stretneme s nejakou gulickou a stane sa udalost ale ci je pozitina ci negativna to zalezi uz na osobke ako to berie.
Ale keby bolo stastie iba chvilkovy pocit, ktory mozeme svojim myslenim ovladat (ako vravia vyznavaci filozofie pozitivneho myslenia, alebo trebars aj ten Budha), tak z takeho stastia by clovek nic nemal. Mohol by som byt stastny aj napriek tomu, ze by som v skutocnosti nic nemal a moj zivot by bol nanic - lenze keby som sa citil stastny, tak by som sa teda ani o nic viac nesnazil - a teda by som svoj zivot len prespal s ruzovymi okuliarmi. Podla mna je stastie nieco vyssie. Clovek je skutocne stastny, ak vie, ze jeho zivot ma PRE NEHO zmysel. A ze ma ten zmysel uz traz v pritomnosti, a nie len raz bude mat...
Myslím si, že šťastie, sa u každého prejavuje inak. Každý si pod týmto pojmom vybaví niečo iné. Častokrát to sú úplne rozdielne veci. Niekto si predstaví prvý bicykel, niekto prvý bozk, milovanie. Prvého psa. Niekto zase celkom obyčajnú cestu do školy s partiov kamarátov.Svoju Stužkovú, prvú lásku. Láska - myslím si, že to je jeden zo stojcov ( samozrejme nie jediný ) toho nášho šťastia.
mid : takze on chodil po svete ako cisar ??? mi chces povedat ? mno hentam to som necitala, len viem za ako 29rocny odisiel so svojho domu aby hladal "svoj ciel" nakoniec dostal meno Siddhárta, čo znamená „Ten, ktorý dosiahol cieľ“, a este viem ze mu jeho zena ostala navzdy verna ale hento tam neviem
Prave citam jeho zivotopis, v januari robim referat o budhizme, tak si to chcem spravit poctivo. A celkom zaujimave nabozenstvo... On bol nie cisar, ale knieza, vladol len vo svojom knizatstve a mal slusny zivot, s ktorym bol spokojny. A ked mal 29 rokov, zautocili na jeho panstvo a znicili jeho hrad, a on bol v tom case na polovacke, kde ho zranili a on tam musel lezat dva dni, lebo sa nevedel pohnut, a za ten cas ho zachranil nejaky bezdak z najnizsej kasty, vzal mu kniezatsky plast a saty a obliekol ho do svojich otrhanych handier. A vzal ho z lutosti domov do jaskyne, kde mu pomohli. A ked vyzdravel, nemal zrazu nic, a z kniezata sa stal prislusnik najnizsej kasty. A tak si uvedomil, ze stastie je relativne a zivot je v skutocnosti utrpenie. Stastie na hmotnej urovni mozes kedykolvek stratit.
A tak Sidharta Gautama zacal putovat po hradskych a zakazym stretol nejakeho zaujimaveho cloveka, ktoremu sa ponukol, aby mu pomahal pri praci a od kazdeho sa nieco naucil. A zakazdym postupil o kastu vyssie, az nakoniec vystriedal vsetky kasty. Ked pomahal jednemu brahmanovi (hinduistickemu knazovi), rozhodol sa, ze pojde na cirkevnu skolu, kde ho uz vopred ocakavali (proste tam MAL ist) a volali ho tam Gautama, lebo svoj ciel este nedosiahol. Knazi v skole ho naucili vsetko, co sami vedeli, a ked skolu skoncil, stal sa z neho Majster, mal zjavenie, pomahal ludom a zhanal si ucencov.
A dalej som sa este nedostal. Ale v kazdom pripade to nie je tak, ze on sa vsetkeho co mal dobrovolne vzdal. Podla mna to bol sympatak, filozof, ja by som s nim vychadzal urcite dobre
V prvom rade by som rád poopravil jednu vec - Buddha nikdy netvrdil, že šťastie je cesta. Pre Buddhu bolo každé šťastie len pominuteľným preludom a preto aj Budhisti usilujú o stav bez šťastia a nešťastia (nirvána).
Pokiaľ ide o jeho život, tak je o tom dosť popísaneého v sútrach. Svoj palác opustil keď mal 29 rokov, bol ženatý a mal syna. Rozhodol sa tak, preto, že si uvedomil skutočnosť utrpenia, ktorému sa nikto nemôže vyhnúť, keď uvidel starých, chorých a zomierajúcich, uvedomil si, že ani on ani nikto tomuto nemôže uniknúť. Potom stretol chudobného mnícha (asketu) a rozhodol sa, že opustí všetko, odíde z domu a bude hladať spôsob ako ukončiť utrpenie (takýchto hladajúcich bolo vtedy v Indii veľké množstvo): odišiel do lesa, kde sedem rokov žil úplne chudobný, jedol odpadky a celé dni meditoval. Nakoniec pochopil, že to k ničomu nevedie a vzdal sa toho, pochopil, že takáto cesta nie je správna, rovnako ako nie je správny prehnaný luxus v ktorom žil ešte ako kniežací syn. Neskôr dosiahol osvietenie a zostavil svoje učenie, ktoré podľa neho môže každého človeka zbaviť utrpenia. Potom ho už neoslovovali menom-Sidharta, ale titulom- Buddha (prebudený)
Určite z veľkej miery sme si tvorcami svojho šťastia aj my samy! Ale niekedy je aj krvopotná snaha márna, no netreba sa vzdávať... Každý by si mal na to svoje šťastie počkať... Trpezlivosť ruže prináša... Ja naň tiež ešte čakám a verím, že príde...
Aj tak najväčšie šťastie mame všetci čo mame matky, otcov, mame čo jesť.... Takisto niekto vie byť šťastný aj z maličkostí ale na druhej strane niekto sa nevie potešiť pokiaľ nedosiahne pomaly až "do neba"...
čo je to šťastie?? o tom som v skole pisala esej: šťastie je ako maly motylik,ktory lieta medzi nami a ked sa unavi,tak si na chvilku prisadne do nasho života...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
stastie je pojem pod ktorym si kazdy predstavuje nieco ine (i ked to moze byt mnohokrat velmi podobne)
nie je ani dokazane ci stastie vobec existuje
podla mna je stastie len chvilkova vec,pretoze clovek stale nieco chce ak to dosiahne zase chce inu vec alebo zlepsit najdenu vec,clovek nikdy nebude 100%spokojny(bohatstvo nezarucuje stastie chudoba tiez nie), vzdy sa najde nieco co by chcel zmenit zlepsit a pod. ak dosiahne to co chcel ma stastie ktore trva chvilku a potom zase pride pocit ze nieco chce a zase -dosiahne to a ma stastie
cely zivot by sa dal prirovnat k neustalemu chceniu niecoho a kratkych a dlhsich chvil stastia
a z toho ze nieco clovek chce vypliva ze mu nieco chyba, a ak mu nieco chyba tak sa vlastne trapi
"Co je stastie? chvilkovy pocit zapricinenivyplavovanim endorfinov alebo je to skutocne nieco vyssie?"
Obidvoje je pravda, z objektívneho hladiska je to to prvé, ale zo subjektívneho je to vždy niečo vyššie.
Pokiaľ však ide o šťastie, človek sa za ním náhaňa a vždy mu utečie, keby však od neho utekal, nikdy by mu nemohol úplne utiecť.
otazne je ci bol budha blazon (ked sa vzdal tolkeho bohatstva cisarskeho titulu a svojej rodiny) ved v tom by mnohi nasli stastie, a predsa on v tom stastie nevidel...
stastie je to co pokladame za nejake pozitivum v nasom zivote
je to slovo ktore v nas evokuje prijemne nalady, zelenia, pocity
pre kazdeho ma inu tvar, kazdy ho vidi inak
a suhlasim s budhom, ze stastie je cesta, a ze stastie treba hladat v inych veciach ako su peniaze (aj ked bez nich to nejde)ci ine statky
dalo by sa povedat ze sa nachdzame v 1 miestnosti kde sa pohybuju sta gulicky rozne udalosti a iba debilnou nahodou sa stretneme s nejakou gulickou a stane sa udalost ale ci je pozitina ci negativna to zalezi uz na osobke ako to berie.
viac k tomu neni co dodat
podla empirikov by sa dalo stastie stotoznit s dobrom, tj stastie by mohlo byt to z coho máme pozitivny kladny pocit
- Co je štěstí?
- Muška jenom zlatá!
Myslím si, že šťastie, sa u každého prejavuje inak. Každý si pod týmto pojmom vybaví niečo iné. Častokrát to sú úplne rozdielne veci. Niekto si predstaví prvý bicykel, niekto prvý bozk, milovanie. Prvého psa. Niekto zase celkom obyčajnú cestu do školy s partiov kamarátov.Svoju Stužkovú, prvú lásku. Láska - myslím si, že to je jeden zo stojcov ( samozrejme nie jediný ) toho nášho šťastia.
A tak Sidharta Gautama zacal putovat po hradskych a zakazym stretol nejakeho zaujimaveho cloveka, ktoremu sa ponukol, aby mu pomahal pri praci a od kazdeho sa nieco naucil. A zakazdym postupil o kastu vyssie, az nakoniec vystriedal vsetky kasty. Ked pomahal jednemu brahmanovi (hinduistickemu knazovi), rozhodol sa, ze pojde na cirkevnu skolu, kde ho uz vopred ocakavali (proste tam MAL ist) a volali ho tam Gautama, lebo svoj ciel este nedosiahol. Knazi v skole ho naucili vsetko, co sami vedeli, a ked skolu skoncil, stal sa z neho Majster, mal zjavenie, pomahal ludom a zhanal si ucencov.
A dalej som sa este nedostal. Ale v kazdom pripade to nie je tak, ze on sa vsetkeho co mal dobrovolne vzdal. Podla mna to bol sympatak, filozof, ja by som s nim vychadzal urcite dobre
Pokiaľ ide o jeho život, tak je o tom dosť popísaneého v sútrach. Svoj palác opustil keď mal 29 rokov, bol ženatý a mal syna. Rozhodol sa tak, preto, že si uvedomil skutočnosť utrpenia, ktorému sa nikto nemôže vyhnúť, keď uvidel starých, chorých a zomierajúcich, uvedomil si, že ani on ani nikto tomuto nemôže uniknúť. Potom stretol chudobného mnícha (asketu) a rozhodol sa, že opustí všetko, odíde z domu a bude hladať spôsob ako ukončiť utrpenie (takýchto hladajúcich bolo vtedy v Indii veľké množstvo): odišiel do lesa, kde sedem rokov žil úplne chudobný, jedol odpadky a celé dni meditoval. Nakoniec pochopil, že to k ničomu nevedie a vzdal sa toho, pochopil, že takáto cesta nie je správna, rovnako ako nie je správny prehnaný luxus v ktorom žil ešte ako kniežací syn. Neskôr dosiahol osvietenie a zostavil svoje učenie, ktoré podľa neho môže každého človeka zbaviť utrpenia. Potom ho už neoslovovali menom-Sidharta, ale titulom- Buddha (prebudený)
Určite z veľkej miery sme si tvorcami svojho šťastia aj my samy! Ale niekedy je aj krvopotná snaha márna, no netreba sa vzdávať... Každý by si mal na to svoje šťastie počkať... Trpezlivosť ruže prináša... Ja naň tiež ešte čakám a verím, že príde...
Aj tak najväčšie šťastie mame všetci čo mame matky, otcov, mame čo jesť.... Takisto niekto vie byť šťastný aj z maličkostí ale na druhej strane niekto sa nevie potešiť pokiaľ nedosiahne pomaly až "do neba"...