Psi ma nemajú veľmi v láske. Čiastočne z mojej viny, ale ak sa niečo stalo, skôr to bolo nešťastné spojenie blbého majiteľa a mňa v tom istom čase a na tom istom mieste (a samozrejme, jeho ,,vychovaného" štvornohého pokladu).

Kedysi bol môj obľúbený šport kolobežkovanie. Mala som peknú, hliníkovú ,,káru" a rada som s ňou testovala modranské výtlky na uliciach. Mala som svoje obľúbené časy (poobede/podvečer) a zopár pevných trás. Jasné, že som si na ceste musela dávať pozor - nielen na výtlky a autá,ale aj na psom. V Modre sú vždy dáki túlaví plus kopa samovenčiacich (to sú tie, čo sa doma na dvore nudia, tak preskočia plot, pobehajú po meste a potom sa vrátia domov). Majiteľom to očividne vyhovuje, aspoň nemusia venčiť......

Keďže viem ,ako psy zvyknú reagovať na cyklistov (inštinkt nepustí) vedela som ,že ja s mojou kolobežkou sme tiež dobré lákadlo. Začala som mať vážne obavy. A to už som prešla (pomaličky, bez očného kontaktu) popri viacerých hafanoch s obojkom i bez a oni nič. No vedela som, že čím viac budem behať po meste, tým je väčšia šanca, že raz po mne jeden proste vyštartuje. Nie aby ma olízal.........

No, a tak v jeden letný podvečer, raz len tak, vybehol na mňa z brány jeden ridgebag. Na krik majiteľov nereagoval, ale ja som rýchlo zoskočila z kolobežky a zahnala sa s ňou naňho. Jasné, že pes sa zľakol.....a nakoniec odbehol späť. Jasné, že majitelia sa ani neospravedlnili......jasné, že ja som ho dráždila (lebo ulice sú len pre psov, ktorí v nestráženej chvíli vybehnú z dvora).

Domov som prišla totálne vydesená,ale bez škrabanca. A v tom som si to uvedomila. Rýchlo som reagovala preto, že som v podvedomí mala plán, čo urobiť, ak na mňa zaútočí pes. občas mi to aj napadlo (zahnať sa s károu.lebo len to som mala po ruke, a predsalen päťkilová kolobežka by vedela zahnať psa). A zahnala.

Kopa ľudí tvrdí, že ak na dačo zlé myslíme, privoláme to. Ale to je málokedy tak. Ak je nejaká reálna pravdepodobnosť, že sa stane dačo zlé, treba vedieť, čo robiť v takom prípade. Lebo ak bývate v Pentagone, pozitívnym myslením násilníkov nezaženiete. A oni sa skôr či neskôr objavia. hoci spoza brány, ako ten nevychovaný pes.

Za to, že som mala plán ,,čo keby" som doteraz na seba hrdá.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár