Mala by som asi ísť spať, keďže veľmi skoro ráno vstávam, ale nemôžem ... ako keby som si myslela, že v danú chvíľu sa všetko napraví, niečo stane, čo mi dá svetlo do ďalšieho dňa... omyl

toto celé nemá žiadnu pointu, ani neviem prečo to píšem, je to jedno ... proste, je čas, kedy sa strácam, ako keby som sa ponárala do vody, topila sa a nebolo by cesty späť, áno viem.. len momentálny pocit, ale je to tak, a v danom momente to neovplyvním

nejde tu len o to... ide o veľa vecí.. aj komplikovanjších, a dôležitejších.. ale, cítili ste sa niekedy samy? že niekedy v minulosti ste spravili chybu, ktorá sa už nedá napraviť, a tým vám zmenila celý život? áno.. možno tak či tak sa dotanem do daného cieľa, len s nejakým meškaním, ale možno nie.. možno si aj samy spôsobujete bolesť, pre svoju tvrdohlavosť, a svoje chyby, ktoré si uvedomujete, ale aj tak nehodláte napraviť ...

stratili ste niekoho, pre koho by ste spravili čokoľvek na svete, a v danom čase je šťastný s niekým iným, .. na jednej strane s ním už ani nechcete byť, lebo čas, keď ste s ním boli, tak ste trpeli, ale zároveň to boli najkrajšie chvíle vášho života, no na druhej strane, ste aj radi, že je šťastný? .. je to možné.. je to čudné, a možné...

alebo že ste cítili áno, je to blbosť, dokonalý človek, alebo ten pravý, pravá.. a podobné kecy, ale v danom čase tá správna osoba pre vás, ktorú ste si odkopali z cesty? .. tak áno, taký je to život...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár