Lezim na posteli... premyslam. Par hodin dozadu som sa pravdepodobne neoficialne rozisla so svojou laskou.
Citim sa prazdna a zmatena. Viem, teda dufam, ze nase duse su stale prepletene a tvoria jedno prekrasne spojenie,
no mozno naozaj tomu tak nie je. Mozno to bolo len divoke splanutie. Rychle a osialujuce.
Co je to vlastne laska? Mam par teorii no mozno sa mylim... teraz to necham tak. Nema zmysel skumat nesku
matelne. Aj tak ju kazdy chape inak.
A my niektori ju nechapeme asi vobec.

Take hluposti nas dokazali dohadat na smrt? Na smrt nasho vztahu? Na smrt toho krasneho co medzi nami bolo?
Tak to asi nebolo skutocne a uprimne...

Totalne absurdizmy: neviem ci ti mam doverovat. Co ak stretnes niekoho ineho a opustis ma?
Si tvrdohlava a ja to nemozem vystat. Nepis so ziadnym inym.

Ziarlivost. Nezmyselna a neopodstatnena. Travila som s tebou vacsinu dni, tyzdnov... Ale to je jedno.
Co tu vlastne riesim.

K tomu mozem povedat len tolko:

Nesud ma. Nikto nie je perfektny. Ak si myslis, ze som zla, ze mozes najst lepsie dievca pre teba a citis
ze nie si stastny so mnoou... opusti ma. Milujem ta a prave preto ta chcem vidiet stastneho.

A ospravedlnujem sa no nie som tak silna aby som od teba stale dokola pocuvala o tom, aka som priserna,
ake strasne veci robim a ako mi nemozes doverovat.

Nikdy som ta nepodviedla, nikdy som ani nato nepomyslela... Moje svedomie je ciste.. Tebe sa to vsak vysvetlit neda.
Radsej sa z toho vsetkeho vyspim... praska mi hlava od tolkych myslienok, co mi vsade prudia. Spanok je jeden
z najlepsich liekov.....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár