O chvíľočku ideme večerať. Asi prvé Vianoce, keď nie som sebecká a vôbec nemyslím na darčeky. Jupí. Teším sa zo seba.

Konečne myslím len na tú krásnu atmosféru za prestretým vianočným stolom a na to, ako budú moji drahí rodičia a starká rozbaľovať darčeky.

Tento rok namiesto túžby byť potešovaná, chcem obdarúvať a tešiť sa z radosti iných. Túto zmenu svojho charakteru si veľmi pochvaľujem. Som za ňu vďačná... lebo aj ja som teraz omnoho šťastnejšia... ♥

Vieem, že dostanem kopec úžasných darčekov.. napriek tomu, že si ich nezaslúžim...ani troška... :/ Ale ďakujem za ne krásne!!

Jediné čo ma však trošičku v kútiku môjho srdca rozrušuje v tento krásny deň... je to, že nedostanem jediný darček, po ktorom som túžila...a aký by som na Vianoce chcela dostať.
Ako si ho predstavujem? No v prvom rade je to človiečik. Chlapec..
A v druhom rade je to niekto, kto ma ľúbi a koho ľúbim ja.
No čo, nie všetko čo si človek praje sa musí stať skutočnosťou...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár