Mám rada príbehy o naozajstnom priateľstve.

Taký Butch Cassidy a Sundance Kid.
Alebo Thelma a Louisa.
Shrek.
Pán prsteňov.

Každý má niekoho.

Butch má Sundancea.
Thelma má Louisu.
Shrek má oslíka.
Frodo má Sama.

Len ja som sama. Sama ako prst.

Teda, aby bolo jasno. Mám najlepšiu priateľku, a z celého srdca ju milujem, a myslím (a dúfam), že aj ona mňa.

Ale občas túžim mať niečo viac. Túžim mať priateľa na život a na smrť. Hlavne na smrť.

Túžim mať priateľa, ktorý pri mne zostane, až kým nás spoločne nerozostrieľajú na cimpr-campr.
Túžim mať priateľa, ktorý so mnou spadne z útesu.
Túžim mať priateľa, ktorý so mnou pôjde zachrániť princeznú pred drakom.
Túžim mať priateľa, ktorý so mnou pôjde hodiť prsteň do sopky v Mordore.

Túžim byť Butcheom a mať svojho Sundancea.
Túžim byť Thelmou, a mať svoju Louisu.
Túžim byť Shrekom, a mať svojho oslíka.
Túžim byť Frodom a mať svojho Sama.

Ale nemám.

A nikdy asi nebudem.

Ale nevadí.

Pri srdci ma hreje aspoň to, že príbehy o naozajstnom priateľstve zostanú príbehmi o naozajstnom priateľstve.

Že Butch bude vždy mať Sundancea.
Že Thelma bude vždy mať Louisu.
Že Shrek bude vždy mať oslíka,
a že Frodo bude vždy mať Sama.

Že vždy zostanú spolu.

Na veky vekov.

A možno aj amen...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár