Na Michala som sa radšej nedívala.
Pristúpili sme k ním a ja som hneď začala s predstavovaním.
-„Takže...Michal, Emili toto je Richard.“... „Richard toto je môj brat Michal a najlepšia kamarátka Emili“ usmievala som sa a rukou kmitala medzi nimi.
Chalani si potriasli rukami a pozdravili sa. Emili sa len milo usmievala na znak pozdravu. Bolo mi jasné, že je taká zabratá do svojich roztržitých myšlienok, že sa nedokáže ani pozdraviť. Len sa nepríčetne usmievala. Znovu som zadržovala smiech. Pri predstave ako zo seba bude nedočkavo chrliť všetky tieto svoje myšlienky hneď ako budeme samé, som sa nevedela nesmiať.
Chvíľu sme tam trápne stáli a tak som prehovorila.
-„Keďže nás všetkých teší naše stretnutie mohli by sme sa pomaly pobrať do toho kina, čo vy na to?“ nadhodila som rečnícku otázku.
Vzala som Zsadista za ruku a viedla ho po ulici. Michal s Em išli vedľa nás.
Po ceste sa atmosféra uvoľnila natoľko, že sme už všetci konverzovali medzi sebou. Dokonca sa to dostalo aj do takého štádia, že sa chalani zoskupili a robili si z nás vtipy kvôli hororom.
Bola som rada, že si Zsadist rozumie s Macom. Teda zatiaľ to tak vyzeralo. A ja som v to vnútorne aj veľmi dúfala, nevedela som si predstaviť človeka ktorému by Zsadist neučaroval. On a jeho neľudská charizma.
V kine sme si kúpili lístky a šli sa usadiť.
Čakali sme na film a chalani ešte vymýšľali plán a dátum kedy pôjdeme spolu znovu niekam von. Potešilo ma to. Vyzeralo to tak, že by im nevadilo znovu sa stretnúť. To ma ešte viac utvrdilo v mojej pohode. Všetko je tak ako má byť. Samozrejme že si rozumejú. Je to môj brat, moja genetická kópia. Kto ohromí mňa musí istým spôsobom aj jeho.
Nakoniec sme sa rozhodli, že si to ešte domyslíme neskôr, keďže už začínal film...
Celý film som ho držala za jeho teplú ruku. Nedokázala som sa toho pocitu nabažiť. Bol to len malý dotyk no úplne my stačil.
Občas sa na mňa len tak otočil a nežne sa usmial. Mala som nutkanie nahnúť sa a vlepiť mu na pery alebo aspoň líce bozk, no vždy sa veľmi rozumne otočil späť a díval sa na film.
Kino sme si úžasne užili, uvoľnená atmosféra a vtipy nás všetkých napĺňali až po končeky vlasov. A tak sme sa pomaly ale iste rozchádzali.
-„Tak vám teda ďakujeme a prajeme pekný zvyšok večera.“ Lúčil sa s Em a Macom Zsadist aj za mňa. Ja som Em poslala vzdušnú pusu a tým som sa rozlúčila s oboma. Michal ju ešte išiel odprevadiť...
-„Aj my vám ďakujeme. Bolo milé spoznať ťa. Pekný večer aj vám.“ Odpovedal mu Michal.
A tak sme znovu ostali sami v našom chápavom tichu, len s teplom našich dotýkajúcich sa rúk.
V tichosti ma odprevadil pred dom a obrátil sa ku mne.
-„Ďakujem za krásny večer.“ Krásne sa na mňa usmial
Mala som chuť zastaviť jeho tvár a tento moment. Dívať sa na neho do nekonečna, neprestajne, na vždy.
Ale to nebolo možné, tak som len uprene hľadela na pozostatky jeho úsmevu a čakala čo bude ďalej. Nechcelo sa mi ukončiť tento večer.
-„Bol to krásny večer.......... Nechcel by si ísť dnu?“ zrazu mi to prišlo na um. Znovu ma premáhala túžba po ňom. Bola som si istá, že mi to srší z očí. Znova tá impulzívnosť.
Mala by som si asi vstúpiť do svedomia a naučiť sa kontrolovať. Pri týchto myšlienkach som sa zamračila.
Pobavene sa usmial a sklonil sa mi k uchu. Z druhej strany mi pohladil vlasy a zašepkal.
-„Pôjdeme na to pomaly dobre?“ cítila som jeho úsmev ako sa mi otiera pri šepkaní o ucho.
Toto ma donútilo ešte viac sa zamračiť. Prečo on mohol byť taký rozvážny a ja nie. Vedela som, že má pravdu, už tak tento vzťah narástol dosť neprírodzenou rýchlosťou. No nedokázala som v sebe potlačiť tú detinskú tvrdohlavosť.
Bolo treba sa schladiť. Vzdala som sa s povzdychom.
„Ďakujem. Dobrú noc a pekné sny.“ Nechtiac som mu poďakovala a jemne som sa usmievala
„Dobrú noc aj tebe víla moja.“ Potmehúdsky sa usmieval. Sklonil sa a vtisol mi na pery jemný bozk. Ani som nestihla zareagovať a už stál vzpriamene a znovu sa pobavene usmieval. Bolo mi jasné prečo to urobil. Ešte 2 sekundy a vrhla by som sa na neho s takou vervou ako aj naposledy.
On bol rozumný, ja samozrejme nie. Hm......
„Ahoj..“ znovu ma pozdravil, pobozkal na čelo a kráčal k autu. Ešte chvíľu som tam tak stála a dívala sa na zadok jeho auta.
........................................
Vošla som do izby a jediné čoho som bola schopná, bolo zvaliť sa na posteľ a nechať sa unášať v spleti nesúrodých pocitov do neznáma....
Prišlo znovuzrodenie. Prebrala som sa z toľkej lenivosti a všetkým sa Vám ospravedlňujem, že som Vás tak strašne zanedbávala a nechala tu tento príbeh zapadať prachom...
Dúfam, že mi rýchlo odpustíte
( @sara0608 , @marge2 , @suzancall , @katuska8808 , @ihavenoname , @luna13 , @pupinkavec , @nena52 , @bondulka , @tooniickaaa , @lizziedash ....Dúfam, že som na žiadnu nezabudla )
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sara0608
4. 9.sept. 2012 22:03
no konečne! super, teším sa na dalšiu
Napíš svoj komentár