Bol som od piatka do nedele na školení o mládežníckych výmenných projektoch financovaných Európskou úniou. Naučili nás tam všetko čo treba - od základnej myšlienky, cez vymyslenie vhodného programu, navrhnutia financií až po vyplnenie prihlášky a samotné uskutočnenie projektu.
Takže stačí mať zmysluplný nápad s nejakou myšlienkou, stačí byť aktívny, vypracovať taký projekt a z nápadu sa môže stať nezabudnuteľný zážitok.

Ale nie o tom som chcel hlavne písať. Na tejto akcii som spoznal pár veľmi zaujímavých a fajn ľudí.
A keď sa to končilo a odchádzali sme, tak som si pomyslel "a zase späť do reality". Ach joj, to prebudenie je vždy strašné. Včera som z toho bol úplne rozbitý. Chcelo sa mi plakať aj smiať, všetko dokopy. Tri dni som bol odtrhnutí od svojich každodenných problémov, starostí a depresií a teraz sa to zase všetko neuveriteľnou rýchlosťou vrátilo do starých kolají. Bodaj by sa to do tých kolají už nikdy nevrátilo.
Ale to je len sen, ku ktorému sa môžem iba skúsiť priblížiť. Napríklad tým, že ostanem v kontakte s ľuďmi, ktorých som tam stretol. A verím, že s pár z nich sa mi to podarí a aj do budúcnosti by som s nimi rád počítal. Ľudia sú najdôležitejší. Vždy ide len o ľudí.

Realita je tak tvrdá. Pustím si radšej Portishead, PJ Harvey alebo Mobyho a idem snívať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár