,,Nie," vzdychol a znel skoro frustrovane. Nehovoriac o tom, že aj mňa samú jeho odpoveď prekvapila. Obyčajne je informovaný dosť rýchlo. Nikdy nemá problém prísť k informáciám. Úprimne som čakala, že až vstanem, Neil mi nielenže povie, čo ten nápis znamená, ale presne mi aj vylíči, kto ho kedy používal, za akých okolností to písmo vzniklo a bude mať pripravených milión konšpiračných teórii, prečo sa ten nápis objavil tam, kde sa objavil. Jeho obyčajné ,nie,´ ma vyviedlo z miery tak, až mi káva skoro zabehla.
,,Dobré," z Neilovej izby vyšiel aj Adam, ktorý zhodnotil, že on v izbe s krvavým nápisom neostane a narval sa rovno do Neilovej postele. Ako som však už spomínala, Neilovi to bolo jedno, lebo sa odmietal pohnúť od tých podivných klikou a hákov.
,,Ak chceš, môžeš dnes ostať tu," navrhla som Adamovi, ibaže ten rázne odmietol s tým, že sám v tomto byte ani omylom neostane. Radšej bude medzi väzňami. Ide po ňom Sibeon a nie väzni. Úprimne som pochybovala o tom, že by mala kamenná stavba na Adama zálusk, hoci..., tu by ma asi nemala prekvapovať nič.
,,Pozri, čo som našla pri dverách!" ani som netušila, že Laxus s Viou sú už hore. Evidentne boli, lebo práve prišli z chodby a Via na rukách niesla Adamovho kocúra.
,,Chlpatá potvora!" zvolal polovičný upír nadšene a okamžite si zviera od Vii prebral. Mačka priadla a neprišlo mi, že by ju Adamovo oslovenie nejako urazilo. Naopak. Kocúr privieral oči a vyzeral byť spokojný, keď ho Adam začal škrabkať za ušami.
,,Kde ste boli?" nadhodila som, keď sa Via rukou oprela o stôl a s úsmevom sledovala, ako sa Adam s mačkou mazná. ,,Niežeby ma to nejako veľmi zaujímalo, ale vedátor, mi nevie povedať, čo ten nápis znamená," rypla som smerom k Neilovi čisto preto, lebo ho tým vytočím. Neznáša, ak niečo nevie. Zlostne na mňa zazrel od počítača, v ktorom asi hľadal podobné háky, aké mal načmárané na papieri. ,,Tak nech sa dozviem aspoň niečo zaujímavé."
,,Boli sme za Voraxom. Žiadala som ho o zoznam ženských väzníc pre vlkodalkov a upírov," odvetila a vytiahla si z vačku kus papiera, zloženého do obdĺžnika. Keď som ho rozložila, zistila som, že je to papier veľkosti A4 a celý bol popísaný názvami väzení, ich adresami a číslami.
,,Chceš nájsť svoju matku," prikývla som a papier som jej vrátila. Na toto som nemusela byť génius. Svojich rodičov spomínala často. Chcela ich poznať. Prikývla, ako keby som po nej naštvane zvreskla a nie ako keby som to ticho konštatovala.
,,Som blázon?" spýtala sa, hryznúc si do spodnej pery a jej oči sa stali skoro sklenými. Vedela som, že za rodičmi plače. Bola chceným a milovaným dieťaťom. Ju museli rodičom doslova vytrhnúť z náruče. Nebola ako ja, Laxus, či Neil s Adamom. Nás matky doslova zahodili s tým, že sme parchanti, ktorí im zničili život! Nemôžem sa diviť. Naši otcovia ich predsa znásilnili.
,,Nie si!" predbehol ma Adam. ,,Ja by som tiež rád našiel svojho otca," už-už som sa chcela nechápavo spýtať, prečo by rád našiel násilníka, ktorý znásilni ženu, ktorá ho porodila, ale Adam bol rýchlejší ako moja otázka. ,,Rád by som ho našiel a zastrelil ho," možno by sme to mohli brať aj tak, že vďaka tomu, že naši otcovia matky znásilnili, žijeme, ale..., v tábore nám stále vymývali mozgy tým, akým špinavým aktom sme boli počatí a preto, že sme zničili život ľudskej ženy, musím odčiniť hriech svojho narodenia tým, že budem proti čistokrvným bojovať.
,,To by vlastne vôbec nebolo od veci," musela som uznať. Via nás prešla trochu ľútostivým pohľadom a schovala papier späť do vrecka. ,,Počuj, ale čisto teoreticky by tu náš otec mohol niekde byť. Buď môj alebo váš. Ak ich chytili, tak kam inam by ich posielali, ako do Sibeonu? Oni predsa nie sú obyčajní vlkodlaci, či upíry. Naši otcovia sú kriminálnici."
,,Nie každému sa dokáže, že niečo spáchal a ten, komu sa to nedokáže, ide do bežného väzenia," zamrmlal Neil od počítača. ,,Hoci, náš otec...," pozrel na mladšieho brata. ,,Je celkom známa fajta. Znásilnil mnoho žien a mal mnoho detí. Technicky vzato by tu mohol byť."
,,Keby som zavolala do školy kvôli záznamom? Možno už majú mená našich otcov. Mená nám nedajú, životy sme im už zničili dosť, ale...," Neil buchol päsťou vedľa počítača a tým si rýchlo zaslúžil pozornosť nás všetkých. Oči sa mu stiahli do štrbín a ja som počula, ako zaškrípal zubami.
,,Prestaň s tým! Už nie sme v škole, tak sa prestaňte správať ako ovce! Naši otcovia nám dali život. Áno, síce znásilnili naše matky, ale znásilnili ženy, ktoré nás považovali za väčšie zlo ako rakovinu! Znásilnili ženy, ktoré by si nás pokojne nechali vyrezať z tela, keby to išlo! Našťastie, kríženec sa nedá potratiť. Pokiaľ ja niekoho nenávidím, tak je to žena, ktorá ma porodila a nie muž, ktorý mi dal život, nie s úmyslom si užiť ale s úmyslom splodiť kríženca. Čo viete o našich otcoch, že ich odsudzujete? Ja verím, že vedeli, prečo to robia!"
,,Zničili tým ženám život!" húkol po ňom Laxus a ja som tiež zovrela ruky do pästí. Nehovoriac o tom, ako na brata zazeral Adam. Neil mal vždy zvláštne myšlienkové pochody, ale toto nás muselo prirodzene pobúriť.
,,A nám ich dali!" odsekol vzdorovito. Hoci bol Laxus niekoľkonásobne silnejší a vždy to pôsobilo, ako keby malá čivava štekala na rozzúreného rotvajlera, Neil mal aj tak odvahu odporovať, hoc bol tou malou čivavou. ,,Už nie ste v škole, láskavo uvažujte sami za seba! Ak by to neurobili, nežili by sme! Iste, naše matky si prežili trochu bolesti a boli nás nútené porodiť. Strávili s nami deväť mesiacov. Iba deväť mesiacov a my žijeme tisícročia! Povedz mi, čo je viac?! To, že ony nás museli porodiť a chvíľu sa s nami tehotné handrkovať alebo fakt, že my tu budeme tisícročia?! Neviem ako vy, ale ja žijem rád! Takže som mužovi, ktorý ma počal, zaviazaný, tak to vidím ja!"
,,Ty, že žiješ rád? Priviedol si nás do Sibeonu," odvrkla so mu naspäť s dávkou sarkazmu a zvyšok sa zachechtal. Nemusím hovoriť, že Neil sa zatváril k smrti urazene. ,,Zavolám do školy a zistím, či nemajú nejaké záznamy o našich otcoch a ak áno, tak nebude problém zbaviť sa ho, aj keby nebol priamo tu. Zdá sa, že Vacuus je skutočne nájomný zabijak, takže bude mať prácičku."
,,Dajte si pokoj. O chvíľu musíme otvárať cely. Vacuus už na nás asi čaká," zahundrala Via a postavila sa ku dverám. Neil odsekol, že dnes ostane tu, lebo ten nápis musí vyriešiť. Adam, naopak, okamžite vyletel chodbou, ako keby sa nevedel dočkať, kedy už bude na míle ďaleko od miesta, kde sa zjavil nápis.
,,Ak po tebe Sibeon skutočne ide, ako vravíš," začal mierne posmešne Laxus, keď najmladší z nás pobehol na koniec chodby a nervózne sa obzeral po čiernom kameni. ,,Je úplne jedno, kde momentálne si, lebo Sibeon je toto všetko."
,,Dúfam, že idete s výhovorkou, zaspali sme," rypol do nás Vacuus ,opierajúc sa o sklenenú stenu veže, keď sme sa k nemu priblížili. Nevyzeral naštvane, iba ryl. ,,Viete, výhovorka, zaspali sme, pre väzňov neplatí. Obyčajne neodpúšťajú, že nie sú pustení na čas," skontrolovala som hodinky, keď Via vybehla do veže, chvíľu niečo vyťukávala a potom sa ozval typický zvuk odomykania cieľ.
,,Sme tu včas," odsekla som mu. ,,Presne na minútu," ak si Vacuus myslel, že z neho budem celá vyklepaná, tak to bol na omyle. Vacuus mierne vykrivil pery a odlepil sa od veže. Miestnosť sa pomaly začala plniť väzňami. Laxus s Adamom už stihli niekam zmiznúť a Via držala pri uchu mobil a zaryto čumela na klávesnicu. Musela tam mať položený papier, asi začala s obvolávaním, aby našla matku. ,,Vacuus," zastavila som ho skôr, ako stihol odísť. ,,Čo je Lenis zač?"
,,Odvaha," zasmial sa potichu a obzrel si ma od hlavy až k pätám. ,,Pýtať sa ma na Lenisa. Nikto to nikdy neurobil. Teda, nie bachár. Vorax sa ma s tým naotravoval dostatočne," zvláštne. Nikdy by som si nepomyslela, že bude taký otvorený a povie aj to, na čo som sa ho priamo nespýtala.
,,Vieme, že spolu spíte. Adam vás videl a ty to dvakrát netajíš. Zaujímalo by ma prečo si...," malo my dôjsť, že touto otázkou prekročím hranice. Vacuusova tvár skamenela a pohľad sa stal prísny.
,,A do toho ťa nič," zvrčal. ,,To, čo je medzi mnou a Lenisom, je medzi mnou a Lenisom, rozumieš?" nebola v ňom agresia, oči boli prísne, ale niečo zo skutočného hnevu v nich chýbalo. Prečo? Nebola som pre neho dostatočne nebezpečná? Naivita. Naivita myslieť si, že by ma mohol brať vážne. Ešte som len mala pochopiť, že jemu nesiaham ani len po päty a nikdy nebudem. Že on je nad nami.
,,Snažím sa nájsť svojho otca," šepla som, ignorujúc väzňov a Vacuus nadvihol obočie. Nezaujímalo ma, že ma všetci pozorujú, ale asi to bolo spôsobené tým, že to netrápilo ani Vacuusa. Ako keby boli väzni niečo, o čo sa skutočne nemusíme zaujímať. Ako keby iba vypĺňali zbytočný priestor. ,,Nepotvrdil si mi, že si nájomný zabijak, ale..."
,,Urobím to. Iba mi povedz, koho a čo mi za to ponúkaš. Mimochodom, peňazí mám dosť," s tým sa zvrtol a kráčal chodbou, ktorou sme ráno prichádzali. Vôbec ho neštvalo, že mi práve na plnú hubu potvrdil, že je nájomný vrah.
,,Neviem či príliš neriskuješ," Via položila telefón, keď som si vedľa nej sadla a sama hrabla po mobile. ,,Kým nás Vacuus nepovažuje za hrozbu, sme v bezpečí, ale ak nás za hrozbu považovať začne... Nerada by som skončila ako predchádzajúci bacháry."
,,Tí predsa zomreli pri vzbure väzňov," odvetila som a na nete vyhľadala číslo na našu školu, po očku sledujúc Adama, ktorý hliadkoval na chodbách pri jedálni. Via zase rovnako sledovala Laxusa, ktorý sa zase nachádzal priamo v jedálni. Vážne nutne potrebujeme viac ľudí. Takto to nepôjde. Je nás príliš málo. Vorax nám sľúbil nejakých, ale hovoril skôr o lekároch a tak podobne. Nie o strážcoch.
,,Pri vzbure, ktorú podľa Neila Vorax s Vacuusom dovolili. Pozri, Neil je možno idiot, ale väčšinou sa nemýli. Je celkom génius, povedala by som," veľmi nerada, ale prikývla som. Nemohla som predstierať, že Neil je omylný, keď nebol. Obyčajne zvykol mať pravdu, aj keď my sme si z neho stále uťahovali.
,,Dobrý, pán riaditeľ...," zbytočne som dúfala, že sa dostanem k nejakým informáciám. Dozvedela som sa to, čo vždy. O matke mi poskytnúť informácie nemôže a netuší, či bol môj otec alebo otec Laxusa, či Neila s Adamom, zatknutý. Nemajú informácie. To, že nenašli môjho či Laxusovho, sa dalo čakať, ibaže otec Adama s Neilom bol známa fajta. Iste, netušili sme, kto to je, ale hovorilo sa o desiatkach ďalších detí, ktoré má. ,,Určite ho už chytili, ibaže tie ženské ho neidentifikovali," povedala som zlobne a tresla mobilom o stôl. Via sa na mňa iba ospravedlňujúco pozrela a zase začala vytáčať ženské väznice. ,,Myslíš, že nájdeš aj otca?"
,,Otec by mal byť v nejakej psychiatrickej liečebni. Možno budem mať šťastie a.... Dobrý!" prestala sa venovať mne, lebo jej to stihol zdvihnúť ďalší väzenský riaditeľ. Via si matku určite nájde. Zavreli ju miliónovo, len nevieme kde. Možno sa pýtate, prečo sme si rodičov nezačali hľadať skôr. Alebo prečo si ich nezačala skôr hľadať aspoň Via. Odpoveď je jednoduchá. Nemohla. Kým sme boli v škole, patrili sme škole. Nemohli sme si dovoliť robiť hocičo. A určite sme nemali právo hľadať si rodičov. To je ďalšie výhoda toho, keď opustíte tábor. Stanete sa voľným a môžete za seba rozhodovať. Teda..., ja by som nemala veľmi hovoriť o slobode. Skončila som predsa v Sibeone.
Ťukla som Vie do ramena, aby som ju upozornila, že ja odchádzam. Musela som zhodnotiť, že traja strážcovia sú predsa viac ako dvaja a keby sa niečo zomlelo, skôr im pomôžem tu, ako vo veži. Vybehla som do schodiska, lebo som presne vedela, kde sa Adama pohybuje. O Laxusa som nemala strach, ten si poradí, keby sa niečo zomlelo. To len to naše malé teliatko, si myslí, že neviem čo dokáže a pritom to nie je pravda.
,,Zlé správy," oznámila som mu a zozadu ho objala. Skoro vyskočil z kože. Nečakal to, ale keď započul ženský hlas, viditeľne sa uvoľnil. Bola to mužská väznica, takže žena musela byť určite iba spojenec.
,,Pšššt!" zasyčal na mňa hnevlivo. ,,Snažím sa ho sledovať, tak neruš," pohodil rukou dole chodbou a ja som uvidela Lenisa. Opieral sa o stenu, koketne si zhrabúval vlasy za ucho, tváril sa nevinne, nahadzoval zvodné úsmevy a viditeľne si užíval lačné pohľady vlkodlakov a upírov, ktorí okolo neho postávali. ,,Niečo sa mi na ňom nezdá."
,,Spí s Vacuusom. Bude divný," odvetila som, ako keby to bola tá najjasnejšia vec pod slnkom. Adam niečo zasyčal, zhrabol ma za ruku a potiahol bokom tak, aby mal na Lenisa stále dobrý výhľad. Nechápala som, prečo to Adama tak zaujalo, čakala by som, že sa bude viac venovať Scelusovi, ktorý mu oznámil, že je v nebezpečenstve. ,,Mimochodom, volala som riaditeľovi, zdá sa, že nič o našich otcoch nevie."
,,Samozrejme, že nevie. Budeme sa musieť spýtať Sciensa," Adam len kývol rukou, ako keby mu bolo úplne jasné, že riaditeľ pre nás nebude mať informácie. Mňa však prekvapilo, že sa chcel spýtať Sciensa. Čo má Sciens spoločné s našimi otcami?
,,Riaditeľ povedal, že znásilnenia vášho otca prestali, takže je pravdepodobné, že sedí alebo je mŕtvy, ale násilník mojej matky alebo matky Lexusa nie je známy, lebo to vyzerá tak, že sme jediní z ich krvi. Tvojich súrodencov však nepribúda, takže toho bastarda museli chytiť alebo ho zabiť."
,,Nechápem, prečo väzňov netestujú. Keby to spravili, vedeli by, kto je náš otec a kto nie. Mohlo to byť už zapísané v našich záznamoch!" rozčúlil sa Adam potichu. Pravda bola taká, že DNA sa testovala iba vtedy, ak bol vlkodlak, či upír zatknutý na základe, že niekoho znásilnil. Ak bol zatknutý iba preto, že sa pohybuje mimo väzenia, aj keď je vlkodlak alebo upír alebo ho zavreli za iný trestný čin, tak sa DNA nevyšetrovala.
,,Vezmi si to tak, možno je mŕtvy. Aspoň nemusím vymýšľať, čo by som Vacuusovi dala za to, aby ho zniesol zo sveta. Ako sa totiž ukázalo, o prachy nestojí a keďže nestojí o prachy, bude stáť o niečo vzácne. Nemám nič, čo by som mu mohla ponúknuť a to vôbec nič vzhľadom na to, že je na chalanov," trhla som ramenami s vtipom, ale Adam do mňa v tej chvíli strčil a ukázal pred seba.
,,Čo tak info? O to by nestál?" najprv som nechápala, čo to trepe. Keď som sa však pozrela na miesto, kam ukazoval, vyvalila som oči. Lenis sa nechal vtiahnuť do náruče jedným z vlkodlakov a nechal sa ním nielenže bozkávať na krku, ale tiež ho nechal, aby mu rukou zašiel do riflí a ani nemusí hovoriť, čo robil!! A to navyše pred zrakmi ostatných nadržaných vlkodalkov a upírov. Všimla som si aj to, ako si Lenis strčil do vačku niekoľko bankoviek a nemusela by som veľmi uvažovať nad tým, začo ich dostal.
,,Myslíš, že o tom Vacuus vie?" spýtal sa ma Adam potichu. Zatiahli sme sa ešte viac bokom, aby si nás skupinka nevšimla. Vlkodlak vytiahol ruku z Lenisovích riflí, chytil ho za zápästie a Lenis sa bez protestu nechal zatiahnuť do prázdnej telocvične, aj s ostatnými vlkodalkmi a upírmi za zadkom. Odhadovala som, že je prázdna, lebo o tomto čase bola väčšina väzňov na raňajkách.
,,To neviem, ale neverím tomu," šokovane som pokrútila hlavou. Podľa toho, ako Lenisa vylíčila Lili, by mal byť Lenis príliš pyšný na to, aby tu robil nejakú štetku! ,,Vacuus je príliš hrdý na to, aby sa o svoju hračku delil, aj keby bol Lenis iba hračkou. Lenže podľa Vacuusovej reakcie si myslím, že má Lenisa radšej ako iba hračku," s tým som sa prudko otočila a rozbehla sa chodbou k schodisku. Adam za mnou.
,,Čo chceš robiť? Nemali by sme to zastaviť? Ak tam vbehneme a rozoženieme ich, prestanú," nadhodil Adam, ponáhľajúc sa za mnou. Po rozhovore s Lili som však vedela jedno. Nie je dobré pliesť sa Lenisovi do cesty a jeho záležitostí, evidentne by to nemuselo skončiť dobre. Ten chalan mal byť podľa jej ,,odborného posudku," magor. Vybehla som do veže. Via ešte stále obvolávala väzenia, takže obrazovku s telocvičňou plne ignorovala. V tom množstve obrazoviek sa venovala hlavne tej, na ktorej videla Laxusa.
,,Urobím toto," oznámila som Adamovi, prehodila som kameru z telocvične na hlavný monitor, strčila DVD do prehrávača a zapla nahrávanie. ,,Nevieme, či o tom Vacuus vie a ja ho neplánujem provokovať tým, že mu to poviem, ale dôkaz by sa nám jedného dňa mohol hodiť. Obzvlášť, ak je Lenis skutočne tak nebezpečný, ako naznačuje Lili."
,,Alebo by sme ho tým mohli aj vydierať," nadhodil Adam absolútne nevinne a zaškeril sa na obrazovku. Lenis sa už teraz opieral rukami o jeden zo strojov a nechal vlkodlaka, aby si s ním robil, čo sa mu zachce. A nemusíte byt nijako prudko inteligentný, aby vám došlo, čo so sebou nechával robiť.
,,Lenis je väzenská kurvička, to mi je prekvapenie," Via už tiež sledovala obrazovku a ruky mala založené na prsiach. ,,Ak toto Vacuus nevie, vážne by ho to mohlo naštvať. Určite mu to nechcete povedať?" Viin zlovestný úsmev ma prekvapil. Nezvykla byť taká vypočítavá a zákerná. Niečo mi hovorilo, že sa pomaličky, ale iste začína prispôsobovať Sibeonu. Nedávala som jej to za zlé. Ja predsa tiež. Už iba tým, že som to celé nahrala, urobila dve kópie, jednu dala Vii a druhú Adamovi s tým, že ak ich bude nutné použiť, tak to urobíme. Ktovie, či by sa tým Lenis dal vydierať. Bude sa dať iba vtedy, ak Vacuus nevie, čo jeho milenec robí, keď nie je medzi väzňami.
,,Tak ma napadlo, že ak tu funguje nahrávanie, nemali by sme nahrávať niečo stále? Po večeroch, keď nás tu Vacuus vystrieda, by sme si mohli pustiť úryvky, ktoré vyzerajú zaujímavo a tak sa toho dozvedieť aj veľa o väzňoch samotných," navrhol Adam a ja som musela uznať, že už my všetci sa začíname prispôsobovať Sibeonu.
,,Ak nám na to Vacuus príde, mohol by sa naštvať, ale prečo nie," odobrila som. Jediný spôsob ako vidieť to, čo vidieť nemáme, je doslova väzenie špehovať. ,,Nastavím kamery aj v ostatných blokoch, nech nám niečo nahrajú. Vacuus po nociach sotva kontroluje všetky veže, asi bude iba tu. V C bloku dáme nahrávať Lenisovu celu. Ten fagan si práve získal moju pozornosť."
,,Upozorňujem," ozvala sa Via posmešene. ,,Že ten fagan je šesťsto rokov starý vlkodlak," chcela som sa spýtať, ako toto, dokelu, vie, ale ona už ťukala prstom do monitoru a mne padol zrak na osobnú databázu väzňov. ,,Všetky záznamy. Našla som ich včera tesne pred odchodom, nejako som na to zabudla. Vedú si spis o každom väzňovi a doplňujú jeho prehrešky, lekárske a psychologické posudky."
,,Vytlač to, evidentne sa nebudeme počas noci nudiť. Takto aspoň konečne všetko zistíme," istým spôsobom bolo toto vzrušujúce alebo na druhú stranu chcel Sibeon omnoho viac práce, ako som si myslela a to som v tejto chvíli nevedela ani zlomok z toho, čo nás ešte malo čakať. Sibeon rozhodne neskončil a viac, ako nám dali samotné záznamy, nám malo dať to, čo sa nedalo nikde prečítať. Poznať väzňov v Sibeone, neznamená poznať Sibeon, ako som si v tej chvíli naivne myslela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár