,,Môžeš ma pustiť?!" Zasyčala som a až príliš jemne som sa mu vykrútila. Nechcela som totižto z jeho náruče. Srdce mi začalo blbnúť a dych sa skrátil. Sciens ma síce poslúchol, ale s pobaveným úškrnom si ma prezeral. ,,Čo je?"



,,Si zo mňa nervózna?" Spýtal sa na rovinu a mňa skoro vystrelo. Pokúsila som sa dať do očí čo najviac hnevu akého som bola schopná, pery som vykrivila v pohŕdaní, hoci som si bola vedomá, že on určite dokonalo počuje moje vyvádzajúce srdce.



,,Prečo by som z teba mala byť nervózna?!" Húkla som a vyšla spoza rohu. Lily už hľadela našim smerom s nadvihnutým obočím. Asi ju hádka neďaleko od nej poriadne zarazila a ja som sa už ani nepokúšala hrať na tajnú. Toto ma vyviedlo z miery. Viac ma trápilo to, že Sciens počul moje vyvádzajúce srdce, ako fakt, že Lily pochopí, že som ju šmírovala. Vlastne, ja som šmírovala Warnera, ale Lily bola s ním.



,,Čo ťa privádza do žalárov?" Lily stále nakúkala do jedného zo žalárov a niečo si zapisovala. Mrkla na mňa a následne pohľad vrátila k malému okienku na ťažkých kovových dverách. ,,Ty sa, Sciens, okamžite vráť hore a nech ťa nenapadnú žiadne kraviny, lebo budem vedieť, že si to bol ty."



,,Veď hej," zamrnčal väzeň, žmurkol na mňa a rýchlo vybehol po schodoch, ktorými ma sem priviedol. Skvelé! Teraz mu budem iba pre srandu. Ak budem mať šťastie, bude si uťahovať zo mňa iba on a ďalej to neroztrúbi, hoci som o tom pochybovala. Ešte som sa stále snažila ukecať svoje srdce nech neblázni. Sciens je predsa kriminálnik. Iste, je to fešák ale..., vlastne to je ono. Moje srdce hlúpne iba preto, lebo zapracovala chémia. Chémia však nič neznamená. Je to iba poblúznenie z jeho krásneho tela.



,,Chcela som vidieť ako Warnera pošleš do riti, keď ťa požiada o to, aby si urobila vyšetrenie Ictisovi. V podstate si ma nesklamala. Kto je tu?" Odpovedala som jej popravde a nakukla cez malé okienko do malej miestnosti v ktorej sedel nahý upír. Jeho modré hladné oči sa upierali na mňa.



,,Jeden z tých, čo rozpútali vzburu v Sibeone," vyhlásila Lili a ja som vyjakla, keď ma udrela po zadku. Rýchlo som od cely odskočila. Zabúdam, že to nemám robiť! Nikdy sa Lily neotáčať chrbtom! ,,Teraz sú žaláre plné," pokračovala, ako keby som ja nebola zvýskla a môj hlas sa stále neodrážal v chodbách vďaka jej zásahu. ,,Tí čo mohli za vzburu alebo tí, ktorých zradili ostatní, že zabili bachára sú tu. Chodím kontrolovať ich psychický stav."



,,Myslela som si, že vlkodlaci a upíry nemôžu zošalieť," poznamenala som a postavila som sa od nej kúsok ďalej tak, aby som sa zadkom oprela o stenu. Nechcela som znovu riskovať jej ruky.



,,Stále si v Sibeone príliš krátko na to, aby si chápala, že tu bežné pravidlá neplatia?" Spýtala a pomaly prešla k ďalšiemu žaláru. Tentoraz som ani nenakúkala. Možno by ma to malo zaujímať, ale nezaujímalo. To prejdem zajtra. Alebo neskôr. Prosto niekedy keď na to budem mať čas. Nemôžu po mne všetci chcieť, aby som všetkému rozumela hneď. Hoci Sibeon neistých zabíja, ja sa potrebujem rozbehnúť. ,,Sibeon urobí psychopata aj zo mňa ak bude chcieť. Urobí ho aj z teba a v neposlednej rade ho urobí zo zločinca, ktorý tu má stráviť ďalšie veky."



,,Čo ten havran? Skutočne ho tu väzni berú tak vážne?" Opatrne som kráčala za ňou, kým ona nakúkala s cely do cely. Pri niektorej sa zastavila a poprípade si niečo zapísala. Čakala som, že väzňom položí aspoň otázky, lenže nič sa nedialo. Jej stačilo nazrieť. Občas som nakukla aj ja, ale väzni väčšinou ležali na posteliach alebo drichmali.



,,Väzni ho vážne berú, ale ak chceš vedieť, či je to mýtus alebo pravda... Hovorí sa, že ak sa objaví havran, nikto musí zomrieť. Vraj, ak sa nevydá obeť Sibeon si obeť do niekoľkých hodín vyberie sám. Či je to však iba povera alebo pravda sa nevie, lebo žiaden väzeň nechce riskovať svoj krk. Ak podradná myš radšej väzme zbraň a niekoho odstráni. Jediný, kto ti k tejto veci môže odpovedať po pravde je Vorax. On tu bol keď táto báchorka vznikla."



,,Takže je dosť možné, že je to tak, ako tvrdím ja. Je to nezmysel. Nikto nemôže overiť, či si Sibeon skutočne niekoho vezme alebo nie, lebo väzni sa zabíjajú navzájom so strachu, žeby mohli padnúť oni."



,,V podstate," Lily trhla ramenami a mňa prekvapilo, keď pri jeden cele zastavila a podivne dlho nakúkala dnu.



,,Všetko môže byť lož. Iba dobre vymyslený niečí nápad. Tie nápisy na stenách, ten havran, fakt, že Sibeon je prekliaty a...," rapkala som rýchlo. Vždy som bola príliš racionálna a logická. Niečo ako duchovia a čáry-máry boli pre mňa iba nezmyselné rozprávky. Viac by som uverila ufu. Kecám. Aj to bol pre mňa nezmysel. Moje slová však zarazil pobavený, ťažký smiech.



,,Kto to je, že sa odvažuje spochybňovať moc Sibeonu," hlas znel ťažko a chrapľavo. Skoro ako keby nebol dlho používaný a Lily položila ruku na dvere cely pri ktorej sme stáli. Tie sa otvorili a ja som nakukla dnu. Na posteli sedel väzeň so stareckým výzorom a pritom mladíckou tvárou. Bol menšej postavy a kožu mal chorobne bledú, čo bolo zvláštne, lebo som z neho cítila vlka. Nešlo o upíra. Pozrel na mňa oceľovými očami, schovanými pod hranatými okuliarmi, ktoré museli byť iba na okrasu. Bol celý v čiernom. Mal na sebe čierne gate a čierny rolák. Tmavé vlasy to celé podtrhli. Aj na rukách mal čierne látkové rukavice. Jediné, čo z neho bolo vidieť, bola práve tá bledá tvár.



,,Scio, zoznám sa. Toto je Lumen. Jeden zo Sibeonských vodcov. Vyzerá síce tak, žeby mu ktokoľvek natrhol riť a to myslím doslova, ak vieš ako to myslím... a nemýliš sa," pridala po dramatickej odmlke. ,,Ibaže tento bastard, je skutočne bastard. Okolo seba si vytvoril partiu silných nochschledov a tak je nedotknuteľný. Všetci ho počúvajú, lebo je to svinský manipulátor."



,,Svinský manipulátor? Jedna z tvojich úžasných diagnóz, Lilien," Lily sa zarazila a zhnusene vykrivila tvár. Poznámka pre seba. Nikdy ju nevolať Lilien, evidentne sa jej to nepáči a ja si nemyslím, že pohnevať si Lily je plus.



,,Spochybnila som Sibeon a nikdy neuznám, že je Sibeon prekliaty, ak nedostanem priamy dôkaz," zareagovala som skôr, ako na neho Lily vybehne. Bola ten typ, ktorý nakope do určitých partií aj nebezpečného vraha. ,,Zapni si telku a uvidíš tucty kúzelníkov, kým ti neodhalia v čom je trik. Aj Sibeon je iba trik."



,,Ja ti nemusím nič dokazovať. Ja ťa môžem iba varovať, aby si vážila slová. Tieto steny počúvajú a ak sa si Sibeon rozhodne ukázať, že reči o ňom nie sú fámy, môže to byť to posledné, čo zistíš. Stačí, aby sa naštval. Si si istá, že si si vybrala dobré povolanie? Vieš, v ostatných zamestnaniach ťa nedostatok rešpektu a úcty nezabije. V Sibeone, však áno," položil si palec na pery a skoro neprítomne si po nich prechádzal, kým si ma oceľové oči premeriavali. Cítila som, že ma odhaduje ako potencionálneho nepriateľa.



,,Iste," prikývla som sarkasticky. Tušila som, že keď hovoril o úcte a rešpekte nehovoril tak úplne o Sibeone. On chcel, aby sa rešpekt a úcta preukazovali aj jemu, či ostatným Sibeonským vodcom. Sorry, zlatko, ja som bachár! Ja som ten na vrchole hierarchie a nezmení sa tom kým ma nezabijete. ,,Toto je jeden z vodcov? Tento odpad?" Otočila som sa na Lily a na Lumena iba pohodila rukou. Už len fakt, že som neoslovila jeho bol urážlivý. Tu máš tú úctu, ty zmrd! ,,Geniálne. A ja som myslela, že to tu bude makačka a namiesto toho mi tu predstavuješ podradné šváby."



,,Hlavným šéfom sme nikdy neboli my, a nikdy ním nebol ani Vorax! To Sibeon!" Ozval sa Lumen dúfajúc, že mu venujem viac pozornosti, iba som vyšla z cely a pokojne stála jemu chrbtom. Nič si neskúsi. Akurát by si vykoledoval dlhší pobyt v žalári. Niečo také nebude riskovať, keď ich tu musí ešte aj Lily kontrolovať aby sa nescvokli. Určite tu nikto netúži tráviť svoj čas.



,,Jasne, prepáč, musím, zdržuješ ma," odsekávala som slová znudene. ,,Mám rande so snežným mužom, keď už mi to nevyšli s King Kongom." Lily vyšla za mnou a rýchlo zavrela dvere na cele. Zdrapla ma za ruku a ťahala ma od cely preč. Na sekundu som si myslela, že som prepískla a dostanem vynadané, ale keď sme sa zastavili došlo mi, že Lily má na tvár úškrn od ucha k uchu.



,,Páčiš sa mi! Nesúhlasím síce s tým, že prekliatie Sibeonu je iba výmysel, ale inak sa mi hrozne páčiš! Všetci bachári sa snažili s vodcami partií vychádzať, lenže ty nie. Ty ani omylom. Vieš, že ťa to môže stáť krk?" Škerila sa na mňa a v šedých očiach jej blýskalo vzrušenie. ,,Vždy som bola na vodcov odporná len ja. Ostaní nemali odvahu."



,,Som rada, že som po tebe prvá, ktorá tento štýl skúša a asi nebude od veci, keď vezmeme do úvahy, že ty si jediná koho väzni nezabili," po mojom vyhlásení sa Lily mierne stiahla a zaksychtila.



,,Noooo..., akoby som to. Vieš, mňa neochránili väzni. To je lož. Mňa ochránili konkrétny väzni a k tým som nebola dvakrát zlá. S tým som sa tak nejako...," poškriabala sa na zátylku a mne to došlo.



,,Vyspala," pretočila som očami a zamierila k schodom. Už som vedela, kde sú žaláre a Lily ma nesklamala, keď odmietla Warnerovi vyhovieť. Všetko o čo som teda stála som už vedela. Lily sa mi zaradila po boku, hoci svoju robotu ešte dokončenú nemala.



,,Áno. K mojej obrane...," začala vzrušene, lenže rýchlo zamyslene spľasla. ,,Vlastne žiadna nie je. Chcela som s nimi spať a tak som sa s nimi vyspala. V Sibeone nie je veľa žien, takže ak im tu dá tá jedna čo tu je, tak to berú. Aby som bola úprimná väčšina väzňov ma nemá rada. Tiež mám podrezaný jazyk a pokojne sa pohádam. Keby som sa hádala s vodcami Sibeonu, pravdepodobne som mŕtva. Hoci, Senex by ma možno ochránil," zastavila sa, čím prinútila, tesne pred schodmi, zastaviť aj mňa.



,,Senex?" zopakovala som to meno. Už som ho v Sibeone počula, ale ešte som sa s ním nestretla. Podľa mojich informácií, to mal byť ďalší z veľkých vodcov Sibeonu. Zvláštne na týchto veľkých vodcoch bolo to, že boli menej viditeľný, ako Ictis, Sciens, či nepriahľadnutelný Lenis.



,,Áno, Senex. Nie je vo väzení. Urobil tú hlúposť, že s ostatnými ušiel. Vidím, že v prvej várke zajatcov ho nepriviedli. Bude asi v ďalšej," Lily trhla ramenami, hoci na nej bolo vidieť, že Senexovo meno spomenula nežne a jej tvár sa zvláštne vyhladila. Žeby na neho myslela aj rada?



,,Senex," zopakovala som to meno a vyšla do schodov obchádzajúc samotky. Pár väzňov vykúkalo von, či diskutovalo s väzňom naproti v cele. Samotky veľký efekt asi nemali. Boli sami na celách, ale pokecať si mohli s kýmkoľvek. Vyšla som zo samotiek a chcela som zamieriť späť do väznice na rutinnú prehliadku, lenže odkedy je život v Sibeone rutina? Tu rutina neexistuje, hoci to sa od väzenia čaká. Z ničoho nič som započula hluk ako náhle som sa dostala do presklenej chodby ktorá viedla na nádvorie. Zaujal ma piesok, ktorý bil do okien. Prvé, čo ma napadlo bolo: piesková búrka! Vraj sú v Sibeonskej púšti obvyklé, lenže toto malo od búrky ďaleko.



,,Helikoptéra?!" Prekvapene som nadvihla obočie. Uprostred nádvoria stála helikoptéra. Pri nej postával nejaký muž a vietor, ktorý robila ignoroval, ako keby nebol. Vacuus, ktorého som si od piesku pôvodne nevšimla sa k nemu priblížil, hoci on sa mierne skrčil a rukou si chránil hlavu. Voľnú ruku podal mužovi v obleku. Ten nezaujatý povedal pár slov a nastúpil do helikoptéry. Napadlo ma, že sa Vacuusa spýtam o čo šlo hneď, ako sa otočí a vráti, ibaže Vacuus položil nohu na kovový schod. Prudko som rozrazila dvere.



,,Vacuus!" zrevala som z plných pľúc a aj tak pochybovala, že ma môže počuť. Ibaže Vacuus sa otočil. Čakala som, že sa zaškerí alebo niečo. Že nejako zareaguje, lenže neurobil to. Iba mi venoval pohľad a nastúpil.



,,Vacuus!!" pobehla som trochu bližšie, hoci ma piesok bičoval a tiež som si musela hlavu chrániť rukou. Vrtuľa rozháňala piesok na všetky strany. Zbytočne som sa však priblížila. Helikoptéra sa zdvihla a i keď na mňa Vacuus s tej výšky hľadel na jeho tvári sa nepohol ani sval. Helikoptéra sa otočila a s hlukom zamierila nad železničnou traťou preč. Určite sa vracala do civilizácie, ale prečo by odtiaľto Vacuus odchádzal. Vbehla som naspäť do dverí a bežala k hlavnej veži. Pár väzňov mi ledva stihol so šomraním uskočiť.



,,Via! Kam to šiel, Vacuus? Čo o tom vieš?" vybehla som na kamarátku, ledva rozraziac dvere. Nemala by som sa správať tak panicky. Rozrušuje to väzňov a vyvoláva nechcenú zvedavosť. Pravda však bola, že neprítomnosť Vacuusa desila mňa. Niežeby sa o nás Vacuus nejako staral, ale jeho prítomnosť vyvolávala istotu, že ak sa niečo zvrtne a my si nebudeme vedieť rady on to vyrieši, poprípade niekoho zastrelí.



,,Nemám sa pýtať," zatrilkovala Via a ani neodlepila pohľad od monitora. Vyvalila som na ňu oči a myslím že ma predsa len periférne vnímala lebo vzdychla a otočila sa na mňa. ,,To mi povedal. Vyhlásil, že na nočnej tu nebude, lebo musí ísť niečo vybaviť a keď som sa spýtala, že čo, iba ma preťal pohľadom a povedal, že sa nemám pýtať. Nepýtam sa. Nezaujíma ma to. Hoci ak chceš môj názor, nikoho išiel zavraždiť."



,,Sedelo by to na toho chlapa v obleku," zahundrala som a zvalila sa do kresla vedľa nej. Vie trhli kútiky pier, dvakrát udrela do kláves a na obrazovke sa objavil Vacuus nastupujúci do helikoptéry.



,,Vieš kto je ten chlap?" klikla myškou a zastavila obraz. Zaškúlila som na chlapa v obleku, ktorý povedal Vacuusovi ledva pol vety a nastúpil do helikoptéry.



,,Mala by som to vedieť?" skúsila som neisto a uvažovala nad tým koho takého podstatného by som mala poznať. Prezidentské hlavy pozná, ministrov iba zbežne... hmm. Nemal som tušenie.



,,Mafián. Hlava Severnej mafie, drahá. Ja som presvedčená o tom, že Vacuus dostal zákazu. Má niekoho odkrágľovať," Via si prešla ukazováčikom po hrdle a ja som znechutene vykrivila pery. To hádam nie. Vorax by predsa toto Vacuusovi netrpel. Hovorilo sa síce o tom, že Vacuus je nájomný vrah, lenže potom čo som ho spoznávala som tomu veľmi neverila.



,,Ja ti neviem. Vacuus je hajzel, ale žeby až taký? Navyše Vorax..." ledva som vyslovila jeho meno Via mi vzrušene skočila do reči.



,,Započula som fámy a možno sú to len fámy, že Vorax sa Vacuusa bojí," tak teraz som musela mať obočie tutovo až vo vlasoch. Vorax bol predsa pán Sibeonu. O ňom sa rozprávali strašidelné legendy. Vacuus mal byť iba niekto, koho si vzal pod ochranné krídla. ,,Čo ak Sibeonu velí Vacuus a Vorax je iba figúrka..."



,,Čo keby ste si nechali konšpiračné teórie iba pre seba," trhlo mnou a srdce sa mi splašene roztĺklo. Via skoro vyjakla. Navzájom sme sa vystresovali a tak sme si nevšimli, že do veže vošiel Neil. Obe nás pretínal pohľadom a stále mal v tvári vpísané vety typu: netuším ako som sa dostal do tejto partie, ale viem, žeby som svoje mladšie ja najradšej umlátil vrecom plným hrdzavých klincov.



,,Čau, Neil, hádaj čo?" rýchlo som vstala a zaksichtila sa na neho. ,,Dnes máš nočnú a Vacuus v Sibeone nie je, takže sa bav sám uprostred noci s väzňami," chcela som sa mu nejako pomstiť za to, že sa spolčil s Warnerom. Ostatní by ma v tom určite boli podporili, lenže Neil s pokojom Angličana položil niekoľko papierov ktoré držal v ruke na stôl, ruky spojil za chrbtom a odvetil mi.



,,Neuveríš, ale v noci ostaneme hore všetci. Warner bol naštvaný a hovoril so svojimi šéfmi. Tí sa následne spojili s Voraxom a Vorax dostal rozkazom, aby udržiaval nočný Sibeon. Vraj sú väzni prevažne nočné tvory, takže bude lepšie, ak v noci budú spať a cez deň budú hore," s Viom sme na seba vyorane pozreli. ,,Vraj to bude dobré aj v tom zmysle, že väzni môžu ísť na dvor celú noc. V noci nie je teplo a slnko."



,,Ani tebe sa to nepáči," poznamenala som, lebo som si všimla, že nervózne zahniezdil. Rozhodne tento Warnerov ťah neschvaľoval. Možno som sa s Neilom väčšinu času iba naťahovala, ale dosť som ho poznala.



,,Samozrejme že nie. Nikto pri zmysloch nemôže povedať, že je to dobrý nápad. Denný Sibeon je nebezpečný!" Vážne mal Neil strach? Rozhodne sa tak vyzeral. V tvári bol mierne bledý a predstava, žeby mal v Sibeone tráviť viac nocí ako musel sa mu rozhodne nepozdávala. ,,Aký môže byť asi ten nočný? Noc vždy patrila tajomstvám a ak je Sibeon skutočne prekliaty tak..."



,,Ironické. Si vedec a aj tak veríš v takéto nezmysli?! Vadí mi, že Sibeon bude v prevádzke v noci, nie však preto, že mám strach z duchov," rypla som do neho. Neil si založil ruky na prsiach a vyzeral urazene. ,,Vadí mi to preto, lebo Warner si vydupkal svoje a vlkodlaci s upírmi sú skutočne noční tvorovia. V noci sú pri sile."



,,Nápisy nad Adamovou posteľou sa ti nezdali dosť skutočné? Mnohí hovoria a hovorili o tom, že je Sibeon prekliaty a ty si myslíš, že si jediná racionálna ženská v Sibeone? Nie si prvá ktorá sem došla a spochybnila Sibeon. Mnohí sem chodili a racionálne sa Sibeon snažili vysvetliť, lenže čím viac času tu strávili, tým viac im dochádzalo, že Sibeon nie je iba väzenie. Že je skutočne nebezpečný."



,,Ja viem, živí prekliaty barák," odbila som ho znechutene. Musia to stále omieľať? Jediný kto ma presvedčí o tom, že je to tak sú oni, lebo nerozprávajú o ničom inom. Ja si to časom vsugerujem. To je tak jediné, čo sa môže stať.



,,Zbytočne si z toho uťahuješ. Faktom ostáva, že nás tu Vacuus nechal. A nie nemyslím si, že išiel niekam zabíjať," pozrel na Viu prísne. ,,Ak by to skutočne robil, už dávno by sedel! Sú to len fámy, ktoré sa okolo neho nesú to je celé! Myslíte si, že keby som skutočne vrah, tak už by sa o tom nevedelo?"



,,Takže Sibeon nie je fáma, ale nájomný vrah áno? Jasne, toto skutočne podporuje zdravý rozum. Zamysli sa. Vacuus je skutočný a môže chytiť zbraň a niekoho zastreliť. Je to hádam pravdepodobnejšie ak duchovia a čáry-máry no nie?" Neil iba pokrútil hlavou, vystrúhal jeden z tých výrazov, ktoré skladali ódy na moju nesmiernu debilitu a vypoklonkoval z veže. Naštvane som sa otočila na Viu. ,,No čo? Nehovorím pravdu?"



,,Teoreticky, ibaže ja verím aj na tých Sibeoských duchov. Obzvlášť, keď vezmeme do úvahy, čo všetko sa už Adamovi stalo," nadýchla som sa, aby som oponovala, lenže ona mala ten dar umlčať ma pohybom ruky. ,,Ja viem, že ty si myslíš, že Adam je iba panikár, ale ja som vždy nadprirodzeno verila."



,,Veď hej, veď hej," mohla som stráviť čas hádaním sa, ale ak som sa s niekým nechcela hádať, tak to bola Via. Mohla som vytiahnuť to, že aj Vorax to tu všetko vidí logicky a všetci ostatný iba panikária, lebo im z chladného kameňa už kapičku šibe. ,,Kde vôbec Adam je?" ani ma to nezaujímalo, ale chcela som reč strhnúť na niečo iní. Ani som netušila, že to bolo šťastie. Via ho totižto okamžite začala hľadať.



,,Videla som ho niekde v A...," nedopovedala, prudko vyskočila a div že dverami nepreletela, ako sa ponáhľala. Najprv som sa spamätávala so šoku a následne pozrel na obrazovku.



,,Do kelu!" vyletela som z veže hádam ešte besnejšie ako ona. Adam ležal na chodbe na zemi a držal sa za hlavu. Všimla som si krv. Nad ním stál Lenis a naprahoval sa k ďalšiemu úderu. Toto si niekto odskáče!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár