,,Vypadnite! Vráťte sa do cieľ! Nie je tu čo vidieť!" už z konca
chodby som videla Adama ako sa zbytočne snaží odohnať väzňov od jednej z cieľ. Väzni malého bachara vytrvalo ignorovali naťahovali krky a k zástupu zvedavcov sa pripájali ďalší a ďalší. Adam medzi nimi bol iba zbytočný krikľúň, ktorému venovali pozornosť asi toľko, koľko Sibeonským mačkám.

,,Do cieľ a okamžite, lebo vás zavrieme a nevyleziete z cieľ dva dni!" zrevala som a vytiahla zbraň. Adam sa nevedel vyhrážať efektívne. Môj hlas zaburácal chodbou a vážnosť s ktorou som to vyslovila nemohli prepočuť. ,,Ak sa nepohnete okamžite budem aj strieľať!" dodala som zlostne a väzni sa z frflaním začali rozchádzať. Rýchlo som medzi nimi prebehla a mala som čo robiť, aby som udržala balans, keď som sa pošmykla na krvi na podlahe. Kvôli počtu väzňov pre celou som ju prehliadla.

,,Tch, teba poslúchli" poznamenal Adam sklamane. Nevenovala som mu pozornosť radšej som vošla do cely. Na zemi ležal väzeň, ktorého som si tu zatiaľ ani nestačila všimnúť. Via čupela nad ním a prišlo mi, že nad niečím premýšľa. Keď som sa priblížila zdvihla hlavu a kútik pier znechutene vykrivila.

,,Vražda je to posledné, čo sme potrebovali," zahundrala som sledujúc vlkodlaka ležiaceho na zemi uprostred krvi s odseknutou hlavou. ,,Budeme musieť zistiť, kto mal tú dýku naposledy," ukázala som na nôž ležiaci blízko tela, ktorý bol viditeľne vražednou zbraňou. ,,Ak si niekto myslíš, že mi bude robiť problém so zabíja..."

,,Nebola to vražda," Via s povzdychom zastavila príval mojich slov a vstala zo zeme sťa stará ženská s boľavými kĺbmi. Sibeon skutočne vysáva duševnú silu. Ešte pár týždňov a budeme sťa múmie.

,,Že nebola?" prekvapene som na Viu zamrkala. Via sa už nadychovala,
že mi odpovie, ale nie všetci väzni ma poslúchli. Jeden z väzňov,
ktorý ostali nakúkať dnu aj po mojom zásahu ju predbehol.

,,Samovražda. Zabil sa sám," pevnejšie som v ruke zovrela zbraň, ktorú
som stále držala a zamierila ju na neho.

,,Pochopil si, že máš padať do cely alebo ti mám odstreliť palicu? A
to platí pre všetkých!" štekla som, ešte po tých pár odvážlivcoch. Ak
si tu vážne niekto myslel, že nebudem strieľať tak boli na omyle.
Urobím všetko aby som si tu zjednala rešpekt. Koniec koncov tu mám
stráviť večnosť, takže ak niekoho zastrelím čo najhoršie sa mi môže
stať? Ochranári vlkodalkov a upírov začnú robiť cirkusy a Vorax ma
vyhodí? To by bola iba odmena. Alebo si začnú trvať na mojom uväznení?
Tak ma presunú do ženskej väznice pre vrahov s vlčím alebo upírim
pôvodom. Dokonca aj to väzenie je lepšie ako Sibeon.

,,V každom prípade má pravdu. Toto nebola vražda. Urobil si to sám.
Dorezal si zápästia," Via začala hovoriť, až sa väzni stiahli a
ukazováčikom ukazovala na jednotlivé časti tela, o ktorých hovorila.
,,A následne si rýchlim pohybom odťal hlavu. Je to zložité, ale
vlkodlak je toho schopný. Čepeľ noža je strieborná, zvyšok je však
oceľový," jej ukazováčik sa premiestnil z teľa na nôž. ,,Takže mal
ideálnu zbraň."

,,Mali by sme to urobiť skutočne skoro," ozval sa potichu Adam. Stál
medzi dverami cely a nervózne si mŕtve telo obzeral. Toľko krvi okolo
nás bolo preto, lebo ako náhle je vlkodlak mŕtvy telo sa nemá dôvod
hojiť takže dovolilo, aby vykrvácal po svojom drastickom zásahu. Ja aj
Via sme sa na Adama otočili s nadvihnutým obočím lebo nám nedošlo čo
tým myslí. ,,Ten zásah na cely," vysvetlil. ,,Väzni by nemali mať v
rukách takú nebezpečnú zbraň. Ako sa sem dostala? Ak ostatní niečo
také majú treba im to vziať."

,,To je pravda," pritakala som a pozrela znovu na maníka podo mnou.
,,Kto to vôbec bol?" spýtala som sa Vii neisto lenže ona na tom bola
rovnako ako ja. Iba trhala ramenami a perami neisto naznačila, že
nevie. ,,Super a čo teraz s ním?" Vii znovu iba pokrčila ramenami.
,,Geniálne," komentovala som aj to. ,,Stáť tu nad ním nemôžeme."

,,Ak smiem poradiť," mala som chuť odseknúť, že nesmieš keď sa ozval
väzeň naproti v cele, ktorý celú dobu videl ako nad telom iba bezradne
postávame. ,,Jeden z vás by to mal nahlásiť u Voraxa aby to mohol
spapierovať a ďalší jeden alebo dvaja by mali vziať telo, zahrabať ho
v púšti a nakoniec posledný z vás by mal vyčistiť celu.

,,Vyzerám ako upratovačka?" zatiahla som o oktávu vyššie než bol môj
prirodzený hlas. Ibaže som musela uznať, že iný personál tu nie je...
vlastne... kto upratuje väzenie? No väzni. ,,Mám nápad. Via, Adam,"
otočila som sa na svojich dvoch kolegov. ,,Vy sa vráťte do veže. Jeden
z vás informuje Voraxa, ďalší uzavrie blok C a bude sledovať ostatných
väzňov. Neil si väzme dvoch väzňov z bloku C ktorí telo odnesú a
zakope na mieste kam Neil prikáže a ja zase dohliadnem na teba
,ukecaný," otočila som sa na väzňa, ktorý mi síce dal dobrú rada,
lenže ja som si nemohla dovoliť stratiť tvár takže som musela
predstierať že ja viem presne čo robiť a on mal zbytočných rečí. ,,A
tvojho kamaráta," pozrela som na jeho spoluväzňa. ,,Ktorého si do toho
svojou ukecanosťou tiež namočil kým budete čistiť túto celu."

,,Čože? Čo s tým mám ja?" vyštekol spolubývajúci ukecaného a vyskočil
k mrežiam. ,,Nech to svinstvo uprace on!" Via s Adamom mi iba kývli a
vybrali sa chodbou preč, aby našli chalanov a poslali mi ich.

,,Nič len fakt, že si mal pech na spolubývajúceho," trhla som ramenami
a zlostný vlkodlak okamžite kolegovi strelil pohlavok a začal si niečo
hundrať popod nos. No čo? Väzni si celu upratujú sami. ,,Sekundu kde
je jeho spolubývajúci" ukázala som na mŕtveho v cele. Ukecaný urazene
pozrel bokom.

,,Nepoviem. Lebo ma za to ešte potrestáš" odsekol. Usmiala som sa,
oprela sa o mreže a dúfala som že môj úsmev je presne tak výhražný aký
som plánovala.

,,Ak to nepovieš niečo ti odstrelím. Neviem čo ti vyhovuje viac? Môžeš
si vybrať" mierne som rozhodila rukami.

,,Pravdepodobne je v inom bloku. Nebol tu" zasyčal a tým sa to pre mňa
stalo nepodstatné. Podišla som k veciam na policiach a snažila sa
prísť na to čo patrí tomu úbožiakovi na zemi a čo jeho
spolubývajúcemu. Netušila som ani ktorá bola jeho posteľ. Ukecaný by
mi to asi vedel povedať lenže pýtať som sa ho nechcela. Ktovie prečo
sa zabil? Vyzeral mladý a...

,,Tak tu je?" zdvihla som hlavu a prekvapene zažmurkala. Bol to Neil,
ale nebol to on kto prehovoril. Vedľa neho stál muž s pevným telom,
šedími očami s hranatými okuliarmi a čiernymi mierne kučeravými
vlasmi, ktoré sa mu vlnili okolo tváre a padali mu do čela. Na sebe
mal obyčajné modré rifle, biele tmavé tričko a cez to všetko prehodený
bieli plášť.

,,A ty si do frasa kto?" zareagovala som keď sa muž sklonil k telu a
začal ho prezerať. Ja som sa toho tela nechcela dotknúť ani špičkou
boty ibaže on sa k nemu čupol a začal mu ohmatávať tep a podobné
nezmysli.

,,Scio to je Eliot," Neil na muža pohodil rukou a všimla som si, že
ovláda pretočenie očí. ,,Poslali nám ho sem, ako pomoc. Je to lekár,"
a tiež človek. Dodala som si v duchu. Poslali sem potravu pre upírov?
Ešte som toho chlapa ani poriadne nepoznala a už mi niečo hovorilo, že
ho nebudem mať ani trochu rada.

,,Super" zatiahla som sarkasticky ibaže lekár mi pozornosť nevenoval.
Niečo si nahlas hovoril, ale väčšinou to boli lekárske termíny. Jedno
som však pochopila. Konštatoval smrť a ako k nej došlo. ,,Koľko ich tu
je? Týchto takzvaných posíl?" lekár ma asi vôbec nevnímal, iba by mu
musel dôjsť, hoci nepriamo, že ho vlastne urážam.

,,Poslali nám sem dvoch lekárov, jednu sestričku a sociálneho
pracovníka" vyvalila som na Neila oči. Pri poslednej zmienke
znechutene vykrivil pery. ,,Plus si predstav, všetko sú to ľudia. Máme
iba jedného kríženca."

,,Na ktorého ďasa je nám tu sociálny pracovník? Pochybujem, že Vorax
povoľuje návštevy väzňov a väzňa prijíma iba raz za čas a tú
dokumentáciu zvládne aj Vorax sám" zvrčala som a zovrela ruky do
pästí. Sociálny pracovník bol všetko len nie dobrý znak. ,,Ten jediný
kríženec, povedz mi prosím, že je to ten sociálny pracovník."

,,Bohužiaľ kríženec je druhý lekár. Sociálny pracovník je človek.
Ukotvil sa vedľa Lilinej kancelárie. A vieš čo robil predtým?" Neil
pobavene nadvihol obočie. ,,Bojoval za práva vlkodlakov a upírov,"
sánka mi padla skoro až na zem. Je to jeden z tých magorov! ,,Keď sa
dozvedel o tom, že v Sibeone sa uvoľnilo miesto sám sa rýchlo hlásil
na nástup."

,,Je to jeden z tých švacnutých humanistov? Tak to bude sranda ako
traky. Toho sme tu ako posledného potrebovali!" zavyla som zúfalo
ibaže to som ešte netušila, že sekundu na to sa ozve lekár.

,,Tiež som to robil pred tým než som nastúpil tu. Bojoval som za
zlepšenie podmienok vo väzniciach pre vlkodlakov a upírov," Eliot ma
preťal naštvaným pohľadom. Bolo to pramálo pôsobivé, keďže som až
príliš dobre vnímala jeho slabú ľudskú schránku. ,,Neviem prečo by sa
z väzňami malo zachádzať ako so zvieratami! Vlkodlaci a upíry sú silné
inteligentné bytosti. Divím sa, že v dnešnej dobe ich ešte ako
primitívi držíme vo väzniciach. Sociálny pracovník je tu na to, aby
zlepšil jednanie z väzňami."

,,Aj ty si jeden z tých magor?!" vyskočila som skoro meter dvadsať.
,,Tak to poteš...!" rukou som si tresla do čela. ,,A zlepšil jednanie
s väzňami? Ak sa k ním budem správať ešte trochu lepšie tak nás zabijú
a úprimne radšej oni ako mi. Mimochodom môžete už prestať?" štekla som
lebo ten chlap si mŕtveho stále obzeral ako keby dúfal, že na ňom
niečo nájde. ,,Je mŕtvy a veštci vidíme ako zomrel. Zakopať na púšti a
prípad vyriešený."

,,To nepôjde tak ľahko!" Eliot vstal a ruky si založil na prsiach.
,,Musíme overiť, či to nebola vražda. Je nutné, aby sme ho vzali na
oddelenie. Vykonám pitvu a vy to musíte vyšetriť. Je nutné, aby ste sa
pýtali väzňov a urobili seriózne vyšetrovanie. Ak je iba podozrenie na
to že...," ďalej sa mi jeho slová rozmazali v bla, bla a bla.
Naklonila som sa z cely a zrevala do vedľajšej.

,,Vy dvaja ku mne!" môj krik okamžite lekára utíšil. Asi nerozumel
tomu, čo robím. Bola som rada, že Via blok C ešte neuzavrela, hoci som
nechápala prečo, keďže som jej to kázala. ,,Poviem ti to takto
doktor," dvaja väzni podišli k cele a iba nechápavo postávali. ,,Tu
keď niekto zomrie a je najväčšia pravdepodobnosť, že to nemusíme
vyšetrovať, tak to nebudeme vyšetrovať. Ak ho však zabil nejaký väzeň
a mi na to prídeme tak čo sa stane? Už vo väzení je. Vezmite telo"
húkla som na dvojicu väzňov. ,,Neil vás zavedie na púšť, kde ho
pochováte!"

,,Čože? To nie. To nemôžeš iba tak zmiesť zo stola! Je dôležité
vedieť, či to bola skutočne samovražda alebo tu máme vraha!" väzni sa
zarazili, ale stačilo aby som kývla rukou. Predsa len viac brali v
podtaz kríženca bachara, ako lekára človeka.

,,Sleduj, že môže. Ukecaný a jeho kolega" pozrela som do cely na
proti. ,,Vydrhnite to tu a hneď," obaja väzni síce s naštvanými
výrazmi už bez kecov vyšli z cely a zamierili chodbou aby zohnali
vedrá a vyhoveli mi. ,,Vítaj v Sibeone, Eliot. Tu život nič neznamená.
Zmier sa s tým. Ak chceš zachraňovať životy tak to si na zlom mieste!"
zvrčala som a vybrala sa chodbou preč. Netušila som, že sa ledva
dostanem k veži a budú ma tam čakať poriadne nasratý kolegovia.

,,Myslíš, že Vacuus na objednávku zabije aj našich kolegov, ak mu za
to dobre zaplatím?" ledva som vošla do veže a čakala ma takáto otázka
od Laxusa, ktorý sa spolu s Viou a Adamom tváril sám, ako nájomný
vrah.

,,Myslím, že nájomnému vrahovi je to jedno, ale ak to hodláš urobiť,
tak čo najskôr poprosím ťa" zvalila som sa do voľného kresla vo veže a
na obrazovke si všimla zložku nášho mŕtveho. Via ju musela zatiaľ
vyhľadať. ,,Hovorila som s Eliotom. Je to jeden z tých debilov, ktorý
rád chráni vrahov."

,,Eliot je ešte v pohode to sa neboj" zatiahol Luxus. ,,Až sa stretneš
s Warnerom budeš mať v pláne zabíjať ty sama."

,,Nechaj ma hádať. Warner je sociálny pracovník?"

,,Sociálny pracovník" potvrdili mi všetci jednohlasne. Ledva som sa
dostala do kože neľútostného bachara a ešte stále to nemám vypilované
a Vorax dovolí, aby sa do jeho väzenia prišli prechádzať takýto
magori? Budú mať demoralizujúci účinok! Ak budú väzni s každý zlý
správaním sa k nim utekať za sociálnym pracovníkom, my si nebudeme
môcť poriadne robiť svoju robotu!

,,Ak budeme mať šťastie, Vacuusovi pri ňom rupnú nervy a zastrelí ho"
ozval sa Adam rozladene. ,,Vacuus sa s väzňami nepára a nikdy nebude.
Pochybujem o tom. Najlepšie na tom celom je ,že Neil s nimi súhlasí,"
vyvalila som na Adama oči. Neil sa v cele nesprával, ako keby
súhlasil. Bol mierne znechutený hoci, keď som prikázala väzňom telo
jednoducho zakopať tiež sa netváril nadšene. Ibaže som bola
presvedčená, že je tak rozladený kvôli Eliotovi.

,,Geniálne. Tak to nám chýbalo, aby sa Neilovi páčili práva pre
väzňov. To si môžeme ísť rovno hodiť, lebo väzni nás pomaly
zlikvidujú. Musíme ostať tvrdí" zahundrala som a Laxus povedal niečo v
tom zmysle, že to vravel aj on. ,,Oznámil už niekto Voraxovi vraždu?"

,,Nebol čas. Chalani priviedli do väzenia hentých," Via sa vyjadrila
takisto zlostne. Sestričku a druhého lekára zatiaľ nikto nespomenul,
ale ak sú to taký magori, ako Eliot a Warner, tak sme v poriadnej
kaši. ,,Väzeň, ktorý umrel sa volal Harbin. Podľa posudku Lily bol
viac menej tichý. Nikoho si nevšímal a nikto si ho nevšímal. Asi bol
osamelý. Hádam, že na neho doľahol fakt, že tu má stráviť večnosť nič
nerobením" Via iba trhla ramenami a presne toto bol prístup ktorý som
očakávala. Žiadna veda. Umrel väzeň? No a čo? Ďalších nám privedú
skôr, či neskôr.

,,Ja idem za Voraxom oznámiť mu Harbinovu smrť. Nech si to
zdokumentuje. Dohliadnete na väzenie?" ani som nečakala na odpoveď a
zbehla som z veže. Za mnou sa iba ozvalo súhlasné mrmlanie. Tušila
som, že ďalší personál bude iba na príťaž. Rýchlo som prebehla
chodbami, keďže som sa už naučila, nie je dobré ostávať na chodbách
sáma. Hoci som na duchov v Sibeone neverila, bola som z neho nervózna.
Vždy je lepšie dať na intuíciu, aj keby sa mýlila.

,,Nežiadam ťa o veľa Vorax! Vždy sa moje listy od teba iba odrazili
a..." tesne pred dverami som sa zasekla. Z vnútra som započula zlostný
hlas nejakého muža, ktorý bol však chladne prerušený Vacuusovým temným
hlasom.

,,Poď ďalej Scio," po chrbte mi až prešiel mráz. Ako vie, že som to
ja?! Mohol ma započuť, lenže ako vedel o koho ide? Žeby mal aj extra
čuch ako lykani? Potisla som kľučku a pomaly vošla. Vorax sedel za
stolom a netváril sa nadšene. Vacus sa opieral o krb a prstami
prechádzal po srsti jeden z mačiek, ktorá na krbe sedela.

,,Eee, Vorax" prihovorila som sa hneď jemu, hoci moje oči si obzerali
chlapa, ktorý si už teraz obzeral mňa. Oči mal stiahnuté do štrbín a
nevyzeral veľmi prívetivo. Vlastne vyzeral ako nácek! Nabúchaný, hlava
vyholená, na nohách kanady s maskáčmi a čierne tričko, ktoré tesne
obopínalo jeho svaly na gatiach reťaz. ,,Ja som prišla oznámiť
samovraždu väzňa menom Harbin."

,,Už o tom viem. Tuna Warner ma už informoval," Vorax nenadšene
pohodil rukou na chlapa desivo podobajúceho sa náckovy. Warner?! Robí
si zo mňa srandu? Tento chlap, že je taký humanista?! Bez šance!
,,Warner to je Scio, jedna z našich bacharov."

,,Teším ma" Warner ku mne zdráhavo natiahol ruku a stisol len veľmi
vlažne. Ten dotyk hovoril, že mi dvaja priatelia rozhodne nebudeme.
Zvláštne a to ma chlapec ešte ani poriadne nepoznal. ,,Vy ste tá,
ktorá dala Harbina pochovať bez toho, aby vyšetrila, či sa skutočne
jednalo o samovraždu alebo o dobre zamaskovanú vraždu."

,,Ou, tak už o mne vieš" preto ten nepriateľský postoj? Rozhodla som
sa, že ja mi vykať určite nebudem. ,,Nechaj ma hádať. Eliot ti už
stihol žalovať," založila som si ruky na prsiach, aby som mu ukázala,
kto bude v tomto väzení pánom. Môžem džubať nejakého humanistu, keď
mne ide na chodbách väzenia o krk.

,,Vorax! Toto je neprípustné!" vyhlásil Warner hnevlivo. ,,Tvoji
bachari zanedbávajú svoje povinnosti!" hrklo vo mne. Najradšej by som
vytiahla zbraň a tú bezvlasú palicu mu odstrelila. Len pokoj zlatko,
pokoj načo sa rozčuľovať? Evidentne sa nepáči ani Voraxovi a Vacuusovi
už vôbec nie. ,,Navyše si trvám na programe, ktorý som ti poslal už
pred pár dňami! Vôbec si na neho nezareagoval a predstav si moje
rozčarovanie keď som zistil, že nielenže si nenajal ľudí ale ani ich
nehľadáš!"

,,O tom, či bachari robia svoju prácu alebo nie si pohovoríme až
potom, keď tu prežiješ prvý týždeň a ak áno tak ver, že si ju robia
výborne" Warner sa po Voraxovej poznámke, nadychoval, lenže Vorax sa
len tak nenechal prerušiť. ,,Ty Warner to vidíš všetko veľmi
jednoducho, bachari sú tí zlí a väzni sú tí, ktorým sa ubližuje.
Pripomínam ti, že moje väzenie je plné vrahov nevinných ľudí. Ak chceš
väzňom zlepšovať život, tak je to lepšie robiť vo väzení kde sú väzni,
ktorí majú svedomie. Tí moji, sú iba zvery. A čo sa týka tvojho
programu, ten tu neuspeje. Nenájdeš nikoho, kto by spolupracoval. Nie
v tomto väzení a určite nenájdeš ľudí, ktorí by to s väzňami chceli
realizovať a ak áno, tak sú tiež do pár dní mŕtvy a to si nevezmem na
tričko. Potom ma budú iba bombardovať médiá."

,,Ak si myslíš, že to vzdám si na omyle, Vorax! To nevzdám!" Warner sa
prudko otočil a s tresknutím dverí vypochodoval z miestnosti. Iba som
pretočila očami a zahľadela sa na rozladeného Vacuusa. O tomto čase
zvykne spať asi nebol nadšený keď ho kvôli nováčikom zobudili.

,,Prosím povedz, že ho máš v pláne zlikvidovať" povedal som Vacuusovi
vážne. Šklblo mu kútikmi pier a Vorax sa dokonca zasmial mnúc si
pritom spánok.

,,Warnera poznám už desať rokov. Vždy sa do väzenia snažil dostať a
mne sa ho vždy podarilo odbiť. Tušil som že bude robiť iba problémy.
Ibaže po vzbure väzňov mu to vláda dovolila a nasilu mi ho sem vnútila
aj s Eliotom. Dvaja kreténi, ktorých dvakrát nemusím" bolo príjemné
zistiť, že tí chlapi nie sú nesympatický iba mne ibaže kto mohol
tušiť, že problémy spôsobia o niečo väčšie akoby som očakávala. Že
budú väčším terorom ako samotný väzni. ,,Warner už desať rokov hlási,
že väzňov šikanujem, týram, mučím. Vraj by mi vláda mala väzenie
zobrať. Prirodzene, že ho kreténa neznášam."

,,Keby ti vláda väzenie vzala, tak padne" skonštatovala som potichu
neochotne. Začínala som Voraxovi zvláštnym spôsobom veriť. Možno to
bolo aj tým, čo Vorax povedal Adamovi. Proste Vorax sa nezdal byť tým
strašným chlapom ktorého nám podstrkovala literatúra. Možno tie knihy
boli napísané ľuďmi, akými bol práve Warner a bol to Warner, ktorého
sa bolo treba obávať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár