Sedela som na posteli s dieťaťom v náručí, Chris mal bradu na mojom ramene, oproti Tedovi s Joshom a Larisse so Samom.
,,Bože je nádherný," Larissa k nemu natiahla ruku. Každú chvíľu sa nad ním niekto načahoval a tak som ho položila na posteľ. Malý na mňa pozrel trochu vyjavene a zamrnčal. Vtedy sa stalo niečo, čo ma prekvapilo, ale čakať som to v podstate mala. Darien sa premenil na vĺča, ktoré som poznala, až na to, že toto bolo o hodne menšie, malo ešte zlepené oči a len pišťalo.
,,Páni? Tak toto som ešte nevidel," poznamenal Sam, keď som vĺča vzala na ruky.
,,Vie sa premieňať, to bude asi dosť problém," povedala som a rýchlo som musela malého chytiť inak, lebo sa zase premenil na človeka a dieťa prirodzene držíte na rukách ináč ako vĺča.
,,Prečo to bude problém?" nechápal Ted. ,,Aspoň vieme, že je to stopercentný vlkolak."
,,To hej, ale vieš si predstaviť, že s ním odídem do mesta a premení sa uprostred nákupného strediska?" spýtala som sa pobavene. ,,Pár ľudí by asi na mieste skolabovalo."
,,Bože, na tie kukadlá bude raz hrozne baliť baby," poznamenala Larissa úplne od veci, ako keby moju dilemu o tom, ako s ním budem asi chodiť medzi ľudí, úplne ignorovala, či nepočúvala.
,,Alebo chalanov," uškrnula som sa a Ted s Josohm sa začali pochechtávať.
,,To určite!" pozrel na mňa Chris poriadne naštvane a v očiach mu zablýskalo. ,,Láskavo ma nestraš."
,,Prečo? Môže sa to stať," obhajovala som rýchlo svoje tvrdenie. ,,Jeho strýc je gay a nemôžeš túto možnosť nikdy vylúčiť. Počuj, veď ty nemáš nič proti gayom."
,,No to teda nemám," odvetil prudko, ako keby som ho urazila, ale bolo to hravé, ako keby nevedel zniesť predstavu, že by som si mohla myslieť, že má niečo proti homosexuálom. ,,Pokiaľ k nim nepatrí môj syn," povedal to takým tónom, akým oznámite mame, ktorá vám nakáže pocukrovať koláče, že vám ubehla ruka s cukrom a teraz ich bude treba odtiaľ vyloviť a dodáte malé ,,hups." Rozosmiali sme sa.
,,Mne by nevadilo vôbec, keby bol gay," povedala som a pobozkala som Dariena na čelo. ,,Ja skôr neviem, ako znesiem nejakú tupú fiflenu, ktorú si dovláči."
,,Ale prosím ťa," Chris pretočil očami. ,,Náš syn bude predsa po nás, tak ako by si mohol doviesť nejakú tupú fiflenu?"
,,Radšej nebudem hovoriť o vzťahoch v mojej rodine," odvetila som a nespúšťala som prešťastný pohľad z môjho syna.
Ďalšie dni rozhodne patrili k mojim najobľúbenejším. Malému na Mikuláša všetci pokupovali plyšákov, keďže bol ešte len dojčený a tak našu izbu okupovali plyšové medvede, vlky, mačky, obrovský pes, zajačiky, sloníky, myši, žirafy, korytnačky a mnoho, mnoho ďalších. Malému sa ešte nedalo vysvetliť, aby sa stále nepremieňal a tak sme museli dávať pozor, keď sme ho mali na rukách, lebo on sa premenil, kedy chcel a tak nám kedykoľvek mohol spadnúť.
,,Chcem to skúsiť," povedal Chris, keď ma už vyše týždňa pozoroval, ako malého prebaľujem a teraz mu bolo zase nutné plienku vymeniť, keď som ho položila na stôl.
,,Pre mňa za mňa," mykla som ramenami a pustila som ho k stolu. Chris vytiahol veci, ktoré potreboval, ale aj keď sa o to sám dožadoval, razom bol nervózny. ,,Chris, videl si ma to robiť miliónkrát, to zvládneš," povzbudila som ho.
,,Ja len," pozrela na mňa nervózne. Malý nespokojne blékal, že sme mu tú hnusnú plienku ešte nedali dole. ,,Vždy, keď ho mám na rukách alebo mám niečo urobiť, dostanem strach, lebo si spomeniem na svojho otca a potom...," skočila som mu do reči.
,,Ty nie si tvoj otec Chris, nie si a nikdy nebudeš," povedala som a pevne som mu pozrela do očí, aj keď malý začal s ešte väčším nárekom. ,,Aj keby sa mi niečo stalo...,"
,,Prestaň!" zahriakol ma skôr, ako som to mohla dopovedať. Toto totiž nebral. O tom, že by sa mi mohlo niečo stať, on nechcel ani počuť, ale pravda bola taká, že podľa informácii Mika, upíry záujem o mňa narastal, čím ďalej tým viac. A ako Mike, tak aj ja som nepochybovala o tom, že keď sa upíry dozvedia o čistom vlkodlakovi, dokonca potomkovi kráľovnej a Christophera, ktorého poznala väčšina a nenávidela, tak bude malý možno ešte väčším objektom záujmu ako ja a Chrisovi bolo jasné, že za malého život položím.
,,Nie počúvaj ma!" naštvala som sa. ,,Aj keby sa mi niečo stalo, nepochybujem, že sa o malého dokážeš postarať, len si musíš trochu veriť. Môže sa stať čokoľvek. Pozri ako dopadol Mike, žena mŕtva a syn tesne zachránený. Ty by si mal najlepšie vedieť, že ja a malý sme teraz tie najslabšie články. Takže, keby niečo nevyšlo, tak sa to okamžite nauč," ukázala som na malého. ,,A pamätaj, že ty by si mu nikdy neublížil. Nie si tvoj otec."
,,Dobre," Chris sa prudko nadýchol a pustil sa do práce a nakoniec, poviem to len takto: Rozhodne som v noci už ani raz nevstala na to, aby som malému menila plienku, to sa stalo Chrisovou robotou. Prvé kúpanie bola pre Chrisa ťažšia skúška ako prebaľovanie a vymyslela som si to na neho hneď dva dni potom, ako sa naučil prebaľovať. ,,Utopím ho," zahysterčil, keď som mu kázala, aby malého potopil trochu viac.
,,Ale kde, len mu voda nesmie ísť na tvár, daj ho nižšie," prikázala som mu a Chris neochotne prikývol. ,,A potom si do druhej ruky naberieš trochu vody a umyješ mu hlavičku, ale nesmie mu ísť voda do tváre."
,,Ja to neviem, mne to nejde," Chris sa tváril hrozne nešťastne ako vždy, keď si s malým nevedel rady. Kúpanie nám pár dní trvalo, ale nakoniec to zvládol. Raz, asi dva týždne po pôrode si vymyslel, že by som si mala dať pauzu a keďže sa do mesta chystal aj môj otec so strýkom, odišla som s nimi aj s Larissou a Tedom, lebo Chris zhodnotil, že potrebujem pauzu a keď ide môj otec, tak mi sotva niečo hrozí.
Deň bol fajn, ale keď sme sa vrátili, Chris sedel na posteli hlavu v dlaniach a malý reval doslova hystericky. Chris ku mne okamžite priskočil strach v očiach, že už snáď urobil všetko, ale malý stále plače a plače a plače a že sa bojí, že mu možno nejako ublížil, že ho zle chytil, no jednoducho bol vystrašený.
,,Ja už naozaj neviem, Des," mal som pocit, že Chris nemá ďaleko k nervovému zrútenie.
,,Prečo si mi nezavolal ty trdlo, keď si si už nevedel rady?" spýtala som sa, ruky v bok a hľadela som na neho jasne naštvane, ignorujúc krik dieťaťa. Ignorovala som ho preto, lebo som vedela, že mu nie je nič, čo by si žiadalo moju okamžitú pozornosť. Ten plač som totiž poznala. Teraz bol dôležitejší Chris, ktorý bol bledší, než zvyčajne. V izbe sa nachádzali aj Sam s Joshom, ktorý sa Chrisovi pokúšali pomôcť, ale malý sa nenechal utíšiť ani nimi.
,,Chlapi," pretočila Larissa očami a kým ja som Chrisa hubovala, že keď si nevedel rady,mal mi zavolať. Lairssa zatiaľ vybrala malého z postieľky a hneď mi ho podávala. Darien skoro ako na rozkaz prešiel z revu do mrnčania, až zostal ticho a len na mňa hľadel.
,,Len som mu chýbala," zasmiala som sa, hľadiac Chrisovi do očí. ,,Pokoj. Bola som na jeho vkus veľmi dlho preč. Tento plač používa, keď teba alebo mňa dlho nevidí alebo skúša, ako nahlas dokáže plakať. Že ty malý grázlik," cmukla som do perinky v mojej náručí. ,,Chris," zase som pozrela na svojho archanjela. ,,Musíš sa prestať toľko stresovať, pokiaľ ide o malého. Deti občas plačú aj bez podstatného dôvodu, len preto aby na seba upozornili. Prezrel si ho, keď začal plakať? Horúčku, či sa niečím nedusí alebo podobné veci?"
,,Áno samozrejme," povedal Chris a bolo jasné, že z neho tá nervozita opadla, keď už malý nenariekal.
,,Tak bolo jasné, že piští kvôli blbosti. Pokoj," ale Chris príliš pokojný neostal. Vždy, keď malý len trochu zamrnčal, vrazil do dverí a pýtal sa, či plače. Rozmýšľala som, čo je vyčerpávajúcejšie, ten Chrisov strach? Alebo malý?
,,Harper, chcem s tebou hovoriť," vyhľadala som svojho strýka, bol vo svojej pracovni a hral sa tam s nejakými ampulkami.
,,Áno a o čom?" spýtal sa ma, ale pohľad na mňa nezdvihol. Už som si zvykla na svojho vlastného strýka ako na svojho doktora a samú ma prekvapovalo, ako som sa pred ním vôbec nehanbila.
,,Vieš, po pôrode som s Chrisom ešte nespala," povedala som a vtedy konečne zdvihol pohľad od ampuliek.
,,Vážne? Prečo?" nechápal a prešiel k stolu k nejakým papierom.
,,Vieš, obaja sme dosť zamestnaný malým. On sa už ale raz pokúšal, ale vtedy som ho ja odstrčila s tým, že som unavená. Chápal to, ale sú to už skoro tri týždne od narodenia Dariena a aj predtým sme spolu nejakú dobu nespali, takže o chvíľu na mňa začne iste znovu tlačiť, dieťa mu nezalepí oči nadlho," povedala som s povzdychom a Harper sa na mňa začal zamyslene mračiť.
,,Takže to ty s ním nechceš spať," pochopil to a ja som prikývla. ,,Prečo? Čoho sa bojíš?"
,,Vlastne som tu, aby si mi pomohol. Potrebujem nejaké tabletky, nechcem a ani si nemôžem dovoliť znovu otehotnieť," povedala som a Harper vzdychol, keďže pochopil.
,,Nechcel som ti to hovoriť, nechcel som ťa znepokojovať, ale predstava toho, že by si mohla mať dieťa opäť, aj keď budeš kráľovná, je úplne nemožná," povedal a pokynul mi, aby som si sadla na stoličku oproti stolu, zatiaľ čo on si sadol za stôl.
,,To bola aj do teraz," odsekla som. ,,Chris nemohol mať deti a ja som nemohla mať deti, kým sa nestanem kráľovnou a Darien predsa existuje, takže mi tu teraz netvrď, že...," ale Harper ma zarazil.
,,Je mi ľúto Des, ale tvoje telo sa po pôrode zmenilo. Nemáš menštruáciu, čím si myslíš, že to je? Nevytvárajú sa ti vajíčka. Maternica je skoro úplne zdevastovaná. Tvoje telo je teraz ako telo každej inej vlkodlačice tu. Kým si počala, tvoje telo bolo plodné, aj keď s vlkodlkom to bolo divné, ale uvedom si, že stačila jedna jediná živá spermia, aby si otehotnela. Ale teraz by už nestačila, lebo...," nenechala som ho dopovedať.
,,Už nemôžem mať deti?" pozrela som do stola mierne apaticky. ,,Dobre," prikývla som zmierená. Nakoniec prečo by som nemala byť. Deti som už neplánovala a Dariena som mala, tak čo.
,,Nie. Je to nemožné," potvrdil mi Harper. Nevedela som, či sa mi uľavilo alebo ma to rozosmutnilo. Bol to divný pocit. Vošla som do našej izby a na posteli ležal Chris aj s malým. Darien spal a Chris si ho s úsmevom obzeral. Podišla som k nemu a zozadu som ho objala.
,,Čo keby sme poprosili Larissu, nech na neho dohliadne a my sa trochu zabavili," šepla som mu a mierne som ho hryzla do uchu a ruka mi skĺzla do jeho lona, aby pochopil, ako si tú zábavu predstavujem.
,,Jasne," vyskočil na nohy tak rýchlo, až ma to samú prekvapilo, ale musela som sa chechtať, lebo mi bolo jasné, že on čakal len na mňa. Nechcel ma po pôrode otravovať a čakal, kedy to sama navrhnem.
,,Počkaj tu," šepla som znovu a pobozkala ho. Vzala som malého na ruky a vyšla z izby. Zaklopala som na Larissine dvere a vošla.
,,Lariss, neruším?" vošla som do jej izby. Ležala chrbtom v Samovom náručí a o niečom sa rozprávali. ,,Môžem s tebou hovoriť?" Larissa prikývla, vymanila sa zo Samovho náručia a pristúpila ku mne k dverám.
,,Čo potrebuješ?" spýtala sa a pohladila malého po hlavičke.
,,Aby si ho na nejakú dobu postrážila," povedala som popravde, načo chodiť okolo horúcej kaše. ,,Vieš, už sme s Chrisom dávno neboli sami," zaškerila som sa pri tom slove.
,,Ááá, táák," pochopila Larissa a kútiky úst jej zašklbali v pobavenom úsmeve.
,,Presne," potvrdila som. ,,A potrebujem, aby mi malého zatiaľ niekto postrážil a hneď ma napadla teta Larissa."
,,Jasne, bez problémov," zaškerila sa a natiahla ruky pre Dariena. ,,Sam," otočila sa na svojho chlapca, ktorý si nás pobavene obzeral, lebo ako vlkodlak počul každé naše slovo. ,,Ideme kočíkovať. Je kočík ešte stále dole na chodbe?" spýtala sa ma.
,,Je a díky," žmurkala som na ňu a vrátila sa do svojej izby. Ani som za sebou nezavrela poriadne dvere a Chris ma k ním prirazil, vrhnúc sa mi na pery. ,,Ani netušíš, ako si mi chýbala," vzdychol mi do ucha.
,,Počkaj," šepla som a mierne ho odstrčila a znovu som otvorila dvere. ,,Zmiznite," povedala som smerom k vlčiciam a tie rýchlo vybehli z dverí. ,,Kde sme to skončili?" spýtala som sa a začala som ho strkať smerom k posteli. Prirodzene sa nechal. ,,Ako veľmi som ti to chýbala?" spýtala som sa s úškrnom a ruku som mu nekompromisne strčila do riflí. Už teraz bol tvrdý. ,,Aha, takto veľmi," zasmial som sa, ale on ma okamžite zvrtol pod seba.
,,Larissa," podišla som k svojej najlepšej kamarátke. Prechádzala sa s kočíkom po nádvorí, Sam jej bol stále v pätách. Darien poriadne zababušený v perinách spal. ,,Nehneval?" spýtala som sa a pozrela som na svojho syna.
,,Ale kde, väčšinu času prespal a keď nespal, len sa zvedavo poobzeral a asi zhodnotil, že je okolo nuda lebo o dve minúty spal zase," povedala a tiež pozrela do kočíka. Nezastavili sme sa a išli sme ďalšie kolečko po nádvorí. ,,Nevezmeme ho za pozemky?"
,,Radšej nie," zamietla som. ,,Často sa premieňa a navyše, potrebovali by sme hodne strážcov. Rýchlo by sme boli s malým terčom."
,,Darien, nechaj to a nemoc sa mi tu," Harper vĺča šikoval preč od stromčeka. Bolo 23.12. a dnes sme zdobili. Bol to skoro mesiac po Darienovom narodení. I keď bol Darien ako ľudské dieťa ešte slabé, večne spinkajúce batoľa, tak vo vlčej podobe, už mal otvorené oči a aj keď ťažko a dosť často padajúc, pobehoval na štyroch nohách. Teraz sa zavesil na girlandu, ktorú sa Harper snažil zamotať okolo stromčeka. ,,Čo som povedal," dupol smerom k nemu Harper, ale malý girlandu nielenže nepustil, ale vyceril aj mliečne vlčie zuby.
,,Darien nerozčuľuj Harpera, poď sem!" prikázala som mu. On hneď girlandu pustil a rozbehol sa ku mne. Nezabudol sa dva krát potknúť. Sedela som na zemi v obývačke na huňa tom koberci. Malý na mňa hneď vyliezol a pokúsil sa mi ňufákom dostať do výstrihu. ,,Žiadne také," odtiahla som ho od seba. ,,Dobre vieš, že ťa nakŕmim, len v ľudskej podobe," malý nespokojne zaskučal. ,,No nie, keď chceš papať, tak sa premeň," povedala som a nekompromisne som ho položila ďalej od seba. Vĺča vyzeralo, že rozmýšľa. Mala som dojem, že chápe, že je vo vlčej podobe silnejší a preto tú ľudskú tak nezbožňuje, ale tiež vedel, že ho nakŕmim, len v tej ľudskej podobe. Urobil krok ku mne a prosebne zaskučal. ,,Nie," musíš sa premeniť. Chris ležal nado mnou na sedačke a pozoroval nás. Z kuchyne som počula smiech Larissi a Sama. Larissa ešte niečo piekla a Sam sa jej ponúkol, že jej ,,pomôže," čiže väčšina toho, čo napiekla, okamžite končila v jeho žalúdku.
,,Čo keby sme mu skúsili dať normálne jedlo," navrhol Harper, ktorý konečne zamotal girlandu.
,,Na to je malý," nesúhlasil Chris, ale aj tak sa zamračil, zamyslene obzerajúc si malého nerozhodnosť, ale nakoniec sa vĺča rozhodlo, že tak hladné nie je, lebo vytiahlo z tašky ďalšiu girlandu a ťahalo ju po izbe.
,,Ale nie vo vlčej podobe," odvetil Harper a sadol si ku mne. ,,Už má vonku dosť mliečnych zubov, mohli by sme mu skúsiť niečo dať."
,,Dnes ešte nie," zatrhla som. ,,Chvíľu ešte počkáme," rozhodla som radšej ja. I keď bolo jasné, že by Darien jedlo vo vlčej podobe pokojne rozžváchal.
,,Ja len, normálny vlci už začínajú jesť mäso v štyroch týždňoch a to on už má a naviac, je to vlkodlak, nie obyčajný vlk, jeho anatómia je dokonalejšia," vysvetľoval mi Harper veci, ktoré som vedela.
,,Ja viem, ale ešte chvíľu počkáme," trvala som si na svojom, keď začal Darien na girlandu nepekne vrčať, lebo sa mu zamotala okolo zadnej labky. ,,Darien!" zakričala som na malého, lebo ten vybehol z obývačky, ťahajúc za sebou girlandu, ktorú si z nohy nevedel odmotať, ale vstať som nemusela, lebo Kiara vstala a o chvíľku mi ho doniesla v papuli a položila vedľa mňa. Darine sa oklepal a zase napadol girlandu na svojej nohe. ,,Počkaj, ty blázonko, to treba takto," odmotala som mu ju z nohy. Keď si ale malý uvedomil, že už nemá ten zavadzajúci predmet na nohe, zasa chcel vybehnúť von z dverí, ale cestu mu zatarasil Mike, ktorý ho zdvihol na ruky. Malý nespokojne zaskučal.
,,Začína byť nejaký ulietaný," poznamenal Mike, keď mi ho podával. Mne sa už nechcelo za ním pokaždé behať.
,,Tiež som si všimla," odvetila som a odmietala som vzpierajúce sa vĺča pustiť, lebo to si podľa jeho upretého pohľadu vzalo na mušku guľu, visiacu z vianočného stromčeka.
Keď som sa na druhý deň ráno zobudila, mierne som sa zľakla, lebo keď som pozrela na hodinky, bolo jedenásť. O takomto čase som už bývala dávno hore, lebo malý plakal, kým ma z postele nevyštval. Pozrela som na postieľku, malý tam nebol a Chris ležal vedľa mňa.
,,Chris, kde je malý?!" vyskočila som na nohy okamžite mierne hysterická, keďže som nikde svoje dieťa nevidela.
,,U Larissi," povedal Chris hlasom niekoho, kto bol predčasne zobudený.
,,U Larissi?" hneď som bola pokojnejšia, ale ešte stále som nevedela, kedy sa malý dostal k Larisse.
,,Hej u Larissi, spala si, keď vošla a nechcela ťa budiť, malý bol už hore a tak sa ma spýtala, či si ho nemôže zobrať vedľa k sebe, nech si môžeme pospať dlhšie," vysvetlil a natiahol sa. Okamžite som bola uvoľnená.
,,Takže keď je u Larissi," zasmiala som sa a obkročmo som si na Chrisa sadla. ,,Čo by sme asi tak mohli robiť?" vyzývavo som sa o neho obtrela panvou. Razom nevyzeral unavený a zasmiala som sa, keď ma pod seba prevalil. Samozrejme ako vždy, táto ješitnosť ho stále neprešla. Však počkaj, raz budem silnejšia ako ty a potom uvidíme. Nepochopil, prečo som sa zasmiala, ale ja som mu to ani neplánovala vysvetľovať.
,,Nikam nejdeš," smiala sa Larissa. Sedela s malý pri stole a ten sa snažil na vianočný stôl vo vlkdolačej podobe vyliezať, aby sa dostal ku koláčom. Larissa si ho pokaždé stiahla späť do lona, ale on sa zase a zase postavil na zadné a naťahoval sa za nimi.
,,Pusť ho," povedala som jej a Larissa Dariena zostala, len istiť. Zobrala som linecký koláč a natiahla ruku s ním k malému. Ten si ho rýchlo zobral a začal chrúmať.
,,Neviem, či prvé pevné jedlo, by mali byť koláče," poznamenal Chris, keď som malému podala ďalší koláč.
,,Neboj, len dve sušienky, viac nedostane, len som chcela vidieť, či už vie jesť," povedala som a odtiahla som od neho ruku.
,,Trúsiš," pokarhala Dariena Larissa, lebo bola celá od sušienok.
,,A čo nemôže snáď," nadvihol obočie pobavený Ted a vzal malého Larisse. ,,Môj krásny synovček môže čokoľvek, aj trúsiť na Larissu, že?" pobozkal ho do kožuchu. Malý sa ale zase rýchlo začal štorcovať. Teraz bol na rukách nerád, už zistil, že môže sám behať a tak chcel stále niečo skúmať. Ted malého položil, aby mu nespadol a sledoval, ako sa rozbehol smer obývačka. S povzdychom som malého nasledovala.
,,Posledný darček je pre Dariena," povedal Josh a podával posledný zabalený balíček Darienovi na zem. Všetci sme vlastne sedeli na zemi pod stromčekom a rozdeľovali sme si darčeky. Keď k Darienovi podali ďalší balíček ten sa s vrčaním pustil do obalu a trhal. Bol to ďalší plyšák, rúžové prasiatko.
,,Vrrr," vyjadril sa Darien, zdrapol plyšové prasiatko za nohu a poriadne ním myksľoval. Keď sa dokonale vyzúril aj na ňom, čiže už stihol vyfackať všetky hračky, čo dostal, prišiel ku mne a unavene mi vyliezol do lona. Premenil sa na človeka. Rýchlo som ho podložila rukami inak a on zívol.
,,Spinkaj maličký, si unavený," informovala som ho a pobozkala som ho na čelo. Chris mi bol razom za chrbtom a ruku mu položil na bruško. Väčšina miestnosti zmĺkla, alebo sa medzi sebou bavili potichu a ja som malému začala jemne hmkať. Malý zaspal rýchlo, bol vyčerpaný.
Zobudil sa o tri hodiny, keď som s ním išla hore do izby do schodov. Zase zhodnotil svoju ľudskú podobu ako veľmi nepraktickú a premenil sa. Mala som čo robiť, aby mi nespadol. Chris ku mne rýchlo priskočil, pripravený zasiahnuť, keby mi malý vypadol a nebolo to od toho ďaleko.
,,Toto robiť nesmieš," pokarhala som Dariena zamračene, keď som ho už bezpečne držala v jeho vlčej podobe.
Došli sme do izby a ja som napustila umývadlo, že malého umyjem. Chris zatiaľ skočil do sprchového kúta, aby sa tiež umyl.
,,Musíš sa premeniť," informovala som vĺča, sediace na skrinke vedľa umývadla, ale to nejavilo záujem poslúchnuť moju žiadosť. ,,Fajn, ja ťa môžem umyť aj ako psa. Keď bola Tara šteňa, robila som to," upozornila som ho a povedala som to ako vyhrážku, ale vĺča len naklonilo hlavu na bok. ,,Ako chceš," zdvihla som ho zo skrinky a šup s ním nekompromisne do vody. Malý sa pokúšal vyliezť z umývadla, ale ja som ho vždy zatlačila späť. Nikdy som ho vo vlčej podobe pred tým neumývala a musela som zhodnotiť, že umývať ho takto, je rozhodne ľahšie. Chris vyliezol spod sprchy a naťahujúc sa pre uterák, na mňa pozrel s nadvihnutým obočím. ,,Čo, nechce sa premeniť na človeka," mykla som ramenami.
,,Veď ja nič," poznamenal Chris pobavene a v uteráku vliezol do izby. Potom som Dariena z vody vytiahla a položila som ho opäť na skrinku. Oklepal sa.
,,Musíš sa naozaj aj správať ako pes?" spýtala som sa a dala som si ruky v bok. Malý iba zase naklonil hlavu, ako sa snažil pochopiť to, čo som povedala. Začala som ho sušiť uterákom, ale rýchlo som zhodnotila, že to by trvalo hrozne dlho a tak som vytiahla sušič. Ten sa mu páčil a pod teplým prúdom vzduchu sa rozvaľoval. ,,Postráž ho," povedala som Chrisovi a položila vĺča na našu posteľ. Chris ho mierne potiahol za chvost a malý sa začal hneď jedovať a zaútočil na Chrisove prsty. Často som počula Chrisov smiech, kým som sa umývala. Keď som vyšla von z kúpeľne, obaja boli na zemi a obaja mali vlčie podoby. Náš syn Chrisa vo vlčej podobe nepoznal. Chris sa pred ním na vlka premenil prvý krát, ale keď som vošla, tak sa hrali a to znamenalo, že malý rýchlo pochopil, kto veľký vlk je.
Chris stál pred ním. Hlavu mal položenú na predných labách, zadok vo vzduchu, vrtel chvostom a hravo vrčal. Malý mu vrčanie opláca a čím hrozivejšie vrčal Chris, tým hrozivejšie sa to snažil oplatiť Darien. Chris po malom chňapol, ten to nečakal, prudko cúvol a padol na zem. Darien tento otcov podlí útok okomentoval jednoduchým ,,vrrrrrrr," a pustil sa do neho. Chris uskočil a nechal sa hryznúť do tlapy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár