nevieš prečo plačeš,
a na školu kašleš.
Zistíš že ho ľúbiš,
a svoju lásku len jemu sľúbiš.
No si na pochybách,
či aj jemu takto chýbaš.
Nevieš či ťa ľúbi,
či jeho lásku ti sľúbi.
Chceš zmeniť to a nevieš ako nato
nevieš kým si, nevieš či ti to stojí zato.
Ty ho ľúbiš, slzy roníš,
chceš mu to povedať no ty sa bojíš.
Si sklamaná, mlčíš, plačeš,
nik nevie čo cítiš, nik ťa nechápe.
Sama nevieš čo ti je,
len ON len ako kamarát ti rozumie.
Ty vieš že z toho nič nebude,
a že s tebou mať nič nechce, lebo nepatríš k jeho "vrstve".
Je ti to ľúto, si pred ním ako sivá myška v daždi,
všetko na tomto svete ťa potom už len dráždi.
Potrebuješ sa vyplakať no nevieš ako začať.....
Ani tvoji najbližší nechápu,
ako to nešťastne zaľúbení chápu.
Potrebuješ cítiť jeho objatie,
potrebuješ cítiť jeho lásku,
potrebuješ cítiť jeho slová,
potrebuješ cítiť jeho bozky.
chýba ti niekto kto ťa pochopí, podrží či obijme.
No ty ho ešte nepoznáš,
a nevieš kto ním bude.
Keď naskytne sa šanca, niekto iní ti chce s utrpením pomôcť,
ty ho privádzaš , kôli tvojmu náhleniu alebo tvojej hlúposti,
dostať sa do stavu v akom sa nachádzaš ty!
Hneď zutekáš alebo sa náhliš! ! ! ! ! !
a opäť si len sama a na ostatných žiarliš!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
donatela201
3. 6.júna 2010 21:10
L...
Napíš svoj komentár