Písala by som o všetkom o vážnych veciach aj o tom, že som pravdepodobne retardovaná, keď sa do niekoho zamilujem vždy na prvý pohľad a drží sa ma potom niekoľko rokov.
Narvala by som ten list do obálky a vyšla si na strechu nejakého mrakodrapu, alebo hoci len na záchod na jeho najvyššom poschodí. Otvorila by som tam okienko a vyhodila ho von. Ale strecha by sa mi páčila viac.
Pozerala by som sa ako padá. A možno by ho niekto našiel a prečítal ho. To už by existoval človek, čo ma pozná. Tak naozaj. Nosil by si v sebe môj príbeh vedľa príbehu Levieho kráľa napríklad. Asi som naozaj retard. Neprekvapilo by ma to. Život je na hovno a potom zomrieš. A v tomto meste nie sú nijaké mrakodrapy.
Zobudila som sa dnes o pol šiestej, keď ešte všetci chrápali. Mala som vykrútený krk a bolel ma z tej zasranej polohy, ale aj tak som sa pozerala na pohovku, kde spal. Mal na hlave vankúš, čo si ho pridržiaval ramenom, lebo niektorí chrápali hlasnejšie než sa patrí a myslím, že ja tiež než som sa zobudila. Mám taký pocit, že občas chrápem. Po zemi boli porozhadzované flaše a staniol a potom som si všimla, že mám kanady odkopnuté až pri dverách a na meter od nich je jedna z jeho číňan. Vykostila som sa z pod prikrývky a šla som k nim.
Vzala som šnúrku svojej kanady a z jeho číňanky a zviazala som ich. Potom som si ľahla späť a cítila som sa nejak spokojne.
Bol to dobrý pocit, že máme prepletené šnúrky.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
radiophonic
4. 10.októbra 2010 16:12
Možno to bol dobrý pocit, ale ja nemám dobrý pocit z toho, že taká pôvabná žena nosí kanady.
2
Dnes som v škole od rána túžila ísť na záchod a sedieť tam len tak. neviem prečo. a nešla som. som bojko.
Napíš svoj komentár