Zapadáme do vekovej kategórie 20-30, socializmus si nepamätáme, alebo len veľmi hmlisto, žijeme v inom svete ako naši rodičia, máme neporovnateľne viac možností ako oni a nevieme si s nimi čo počať.
Sme demotivovaní a nemáme v generácii našich rodičov vzory, ktoré by sme mohli nasledovať, práve pretože sme vyrástli v inom režime. Puberta sa nám predlžuje až na dotyk k tridsiatke, máme strach zo zodpovednosti, na založenie si rodiny sa cítime nezrelí. Žijeme s rodičmi, predlžuje sa nám štúdium alebo pracujeme a hrdíme sa prerobenou detskou izbou v rodičovskom dome. Peniaze utrácame na cestovanie, zábavu a závisíme od rodičov vo veku, kedy oni už stáli na vlastných nohách.
S Adamom sme sa dali do vymenovávania známych s podobnou diagnózou.
-Je to naozaj rozšírené.
-Hmm... a aj Tomáš, má 28 a žije s rodičmi. Posielal mi fotky svojej izby, prerobil si ju, inšpiroval sa art decom, bol na seba veľmi hrdý.
-Medzi nami, príde mi ohavná.
-Ani mne sa nepáči.
-Laura, deprimuje ma to.
-Ktorá časť?
-Uvedomil som si, že som skutočne demotivovaný.
-Spomenula som si na tvojho starého otca. Vyzeráš ako človek, ktorý teraz potrebuje uveriť svojmu šťastiu. Nemáš jeho fotku?
Gombíky máme.
-Ale vnuci kominárov tomu neveria.
-Neverím, že neveríš.
-Dedko miloval sardinky. Zdá sa mi, že ich konzumoval každý večer, aspoň si to tak pamätám. Raz som niečo strašne veľmi chcel a pozoroval ho počas jedenia tých sardiniek. Než dojedol, odkrútil som si tri gombíky z košele. Takej tej flanelovej károvanej.
-Čo tým chceš povedať?
-Nie som symbolistický básnik, hovorím tým to čo som povedal. A okrem toho to, že ma mama prinútila naučiť sa ich prišiť, čiže pohľadám fotku a ideme krútiť.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kikushenka
9. 3.marca 2011 17:23
velmi dobre
Napíš svoj komentár