Stretko po roku a pol... len ja a dve krasne slecny ktore mam naozaj rad. Pozname sa viac ako 10 rokov, no az posledne 2-3 roky sme zistili ze toho mame vela spolocneho. Pocas strednej sme sa s jednou nemali velmi radi a do druhej som bol (a asi aj som) platonicky zamilovany... a stretnutie po tych rokoch ked kazdy ma svoj zivot a starosti prinieslo mnoho uzasnych zisteni. A to hlavne bolo to, ze mame vsetci nieco spolocne.. kazdy z nas ma za sebou to supertazke obdobie samoty.... aj ked.. ona to za sebou este nema.. a snazime sa jej pomoct. Po dnesku mam pocit ze vsetci chlapi su hovada... (ja tiez... mam toho za sebou viac ako ktokolvek). Zvlast v pripade ak sa jedna o niekoho kto vam obetuje zivot... a vlastne vsetko cim je.. a vy sa zachovate ako strasne hovado... (pre mna to je minulost par rokov dozadu).
Popravde vidiet to krasne stvorenie plakat kvoli chlapovi... a trapit sa.. a nadavat a pytat sa preco? som pravdovravny... odpovedal som na vsetko.. viem ze to nebolo prijemne, ale nebudeme sa na nic hrat.... zivot je svina.. a proste to treba prezit... neexistuje utesenie.. neexistuje povzbudenie... zivot je, aky je.. co mam s nou robit? Chcem jej dat vsetko ale nemozem si to dovolit... Help!

PS: tento blog je osobny.. neexistuje like na toto.. je to len pre mna....

PS2: dnes je to 600 dni co som tu... tesim sa....

PS3:John Frusciante in action... mam rad depka stavy... ukazuju mi ze k stastiu mam strasne daleko....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár