som vedel ze mam posledne hodiny zivota pre sebou... ake by to bolo? Po prvotnom strachu by to bolo o jedinom. Zomriet maximalne stastny a maximalne uvolneny... v stave maximalnej radosti... niekde na sialenej party s ludmi ktorych mam najradsej... bola by to kalba mojho zivota... dokonala hudba.. dokonale prostredie... skvele pitie... len ti najlepsi a najblizsi.. a ta najlepsia atmosfera.. ak by som mal zit uz len par hodin... prezil by som ich v maximalnom opojeni.. spomenul by som si na najkrajsie zazitky v mojom zivote a chcel by som zazit poslednu divocinu pocas mojho posobenia na zemi... chcel by som zanechat poslednu stopu odo mna, pre tych, ktori by chceli niekedy v buducnosti spominat na najbrutalnejsiu party, alebo len tak rozmyslat o najpozitivnejsej veci v ich zivote. Ak by som mal poslednych par hodin... boli by najuprimnejsie, najveselsie ake moze clovek zazit. Toho casu na zivot je sakramensky malo a preto si to treba uzit naplno... hlavne posledne chvile a dni... cista party, ciste pocity, ciste zazitky.. to je to co by sprevadzalo moj zivot na konci... samozrejme bolo by to aj s rodinou... rozlucil by som sa so vsetkymi... dal si posledne pivko, posledneho jointa.... pustil Johna Fruscianteho.. a vtedy by som mohol spokojne zomriet ak by to bolo nevyhnutne... najkrajsim pocitom by bolo ze som tu vsetkych zanechal s pozitivne naladenych a v tom ze spomienka na mna nie je o smutku... ale o nekonecnej party a o zabave....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár