Nič sa ti nevyrovná...

Je to už dosť dlho čo nie si so mnou, keď sa nad tým tak zamýšľam. Sú dni keď som šťastná, ale tých je málo. Pamätám si na všetky čarovné chvíle. Pamätám si na naše šialené nápady. Pamätám si práve na ten prvý večer. Bola jeseň, 21:00 a ja som ťa čakala na tej ceste pod kopcom. V bruchu mi lietali motýle ale bola som šťastná. Bola už tma a uvidela som človeka ktorý sa ku mne blíži zdiaľky. Nevidela som kto to je ale moje srdce to vedelo veľmi dobre.
Prišiel si a mlčky sme kráčali hore po úzkej cestičke. Moje bezdôvodné výbuchy smiechu prezrádzali moju nervozitu. Čo za šialenstvo to vlastne robíme.....
V ten večer sa diali krásne veci. Pamätám si na ten vietor a na mesiac, bol krásny, bol v splne. A aj na oblohu, na všetko.

A spomínam si aj na tie ďalšie večery.
Vtedy keď sme šli spolu domov, no zastavili sme sa pri tom strome, dodnes tam chodím.
Triasol si sa, ešte stále to cítim na mojej pokožke.

Práve prišiel nával sĺz, vedela som že keď to budem písať bude to bolieť. Stále to veľmi bolí. Čakám na teba každý deň aj keď viem že už sa nevrátiš.

Od tej doby sa nezmenilo nič. Poznám tvoj hlas, cítim tvoju vôňu, prisahám že ešte dnes by som vedela vymenovať farby v tvojich očiach. Veľmi mi chýbaš. Stále ťa milujem, povedala som, budem ťa milovať navždy...
Tebe sa nikdy nič nevyrovná.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu