Nový život na vysokej škole :)..(1)

Volám sa Denisa. Mám dlhé blond vlasy, 17 rokov no vlastne už skoro 18. Len tri mesiace ma delia od mojej 18, no môj otec ma ešte nepustil na žiadnu diskotéku. Hrôza. Ani len chalana som ešte nemala. A aby toho nebolo málo tak ani von nemôžem ísť s chalanmi a vždy musím byť o pol 8 doma. Otec totiž vždy stojí medzi dverami a pozerá na hodinky. Keby som prišla neskôr už by som von asi nešla. Keď som chcela ísť von trochu dlhšie tak som dostala odpoveď : „Denisa ešte máš dosť času na to aby si sa vláčila po vonku s chalanmi .“ a takto sa to opakuje stále dokola. Ani len si neviete predstaviť to peklo. Inak bol môj život úplne normálny. Chodila som na strednú školu. Každé ráno po mňa prišla moja najlepšia kamarátka Klaudia. Potom sme spolu išli na školský autobus. Bolo už celkom chladno 21. novembra a vtedy sa to stalo. Stretla som jeho. Bol to ten najúžasnejší chalan akého som kedy videla. No ani len som netušila ako sa volá, odkiaľ je, kam chodí do školy, či ho ešte niekedy uvidím. No nemala som odvahu sa ho spýtať ani na jednu s týchto vecí. Keď som v ten deň prišla do školy na nič iné som nemyslela len na neho. A to isté aj doma. No a aby som nezabudla mám mladšiu sestru Karolínu, má 5 rokov. Dnes sa rodičia rozhodli ísť do kina. Takže zasa Karolína ostáva mne ako vždy. No s tým už nič nenarobím. Tak ju skúsim aspoň nejako zabaviť.
„ Karolínka nejdeš mi pomôcť z úlohou do školy potrebujem nakresliť obrázok čo povieš ? “
„ Idem, idem “
No aspoň niečo. A ja sa zatial idem pozrieť na facebook. Ako zvyčajne tam skoro nikto nebol tak som sa zasa hneď odhlásila. Otočila som sa a všimla som si že Karolína tu nieje. Zakričala som : „ Karolína kde si zasa ? “
Namiesto odpovede som počula len „ Bum, bác .“
Zbehla som dolu po schodoch a videla som ležať Karolínku na zemi.
Bez známky života. Rýchlo som zavolala sanitku. Potom som zavolala rodičom a hneď sme išli do nemocnice. Doktor nám oznámil že Karolínku operujú. Strašne som sa rozplakala : „ Je to moja vina nemala som ju spúšťať z očí !“
Mama ma začala utešovať : „ Deniska všetko bude v poriadku. To by sa mohlo stať hocikomu.“
No mne jej útecha nepomohla a rozplakala som sa ešte viac.
Po dlhých hodinách čakania konečne vyšiel lekár.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu