moru v ktorom nevieme plávať.
Naše telá sú ešte zelené,
a sny ako poľná tráva.
Z kopca sa šmýkame,
trháme nohavice.
Pri chladných ránach,
nehreje ba ani teplý čaj.
Pred spánkom sa už nepýtame
a ráno vstávame rovnako bez plánov.
Čakáme.
Z času piesok,
z piesku je prach.
Prežívame z hudby a do hudby.
V zrelých záhonoch oberať ovocie
a znovu sa smiať, radovať, dávať aj brať.
Pri otvorených dverách,
zavreli sme svoje duše.
Čo ostalo v perinách,
to cez deň sa stratí.
Čas nám uniká,
sypký ako múka.
Plný to cintorín,
ako kvetov je lúka.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nenavidim
2. 7.júla 2015 04:25
páči sa mi!
Napíš svoj komentár