v labyrintoch bytia.
V oblakoch nevedomostí si žijú šťastne,
no potom trúchlia nad sebou.
Pri rozkvitnutej zeleni vidia nesmrteľnosť života
a po žatvách len hŕstku hláv.
Spáleným hrbáčom nik už viac neverí,
plazia sa po zemi a ich deti jedia suchú trávu.
V kukuričných poliach som sa nadobro stratil,
tak strihám si vlasy a trhám šaty.
Nevlastním už, no aspoň mám.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár