Slovesná

Polia vedľa ciest sú rozľahlé ako svet
a jarky vedľa nich plytké ako nádej.
Nádej s ktorou vstávaš,
budíš sa do nového rána.

Predtým ako zapiští budík,
viečka sa odtrhnú
a aj dnes ťa oslnia, oslepia.
Chute malín a čerešní, niekde zo včera miesia sa.

Vstávaš a lámeš sa, celá sa prebúdzaš.
Prvé kvapky vody zoceľujú tvár.
Prvý dúšok čaju, ako anestetikum proti ránu.

Stromy vedľa ciest sa míňajú.
Sú ako roky
o chvíľu je ich pár.
Starneš pred oknom
aj za oknom.

Má človek v svoj smrtný deň, svoj predsmrtný sen?

Cesta je ďaleká,
pred cieľom míňa sa.
Jej jamy vryjú sa do teba,
hrbolky zapíšu.

Z každého seba ostáva už len slovesnosť.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu