točí sa noc,čo noc.
Voda z oblakov ho poháňa,
voda, v ktorej pláva zlatá rybka.
Pláva si od rána do rána.
Na stole neznámy lístoček,
lístoček z obdobia,
keď som bol pútnikom.
Deň, čo deň ležal pod briezkou.
"Slnko svieť, len si žiar.
..spáľ mi telo, spáľ mi tvár.
Na výmenu daj mi šaty,
tie, ktoré si obliekaš."
Nie viac plášť,
ten si už neoblečiem.
V tebe sa zrodím,
ako nový pútnik.
Bez duše a bez konca.
Počujem dupot,
počujem cval.
Tátoš mi ide,
ja jemu naproti vdiaľ.
Nasadnem,
zaerdží.
Kopnem ostrohou,
bleskovo zrýchly.
Znovu si cválam,
Šťastný a šťastný.
Spoločník slnka,
v objatí lúčov.
...voda tá žblnká,
zlatá rybka už nepláva...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
9. 9.sept. 2011 20:42
krásne
Napíš svoj komentár