stále si myslíš aká si múdra, rožhľadená, krásne naivná, s veľkým obzorom....
stále si predstavuješ nemožné, stále nemožné považuješ za možné,,
možné si mýliš s množné a tak sa ti to množí...
myšlienok kopa, starých snov a túžob naivných..
hovoríš že znova sa spriatelíš, ale nakoniec zistíš, že už není s kým..
že ten tá to, sa znova bude správať ako kedysi..
ale ten tá to,,,jebe na to.
očakávaš slávny návrat, pokorný a besný zároveň.
čakáš, že bude ako bolo, že bude lepšie a prinavráti sa ti tvoja stratená pohoda.
no miesto toho si sa dočkala toho čo ti patrí.
miesto toho máš teraz nezáujem, ignoráciu a absolútnu prázdnotu.
To čo si sa za ten dlhý čas naučila a poučila ešte stále skrývaš a hambíš sa za to...
Aká si len sprostá Hlava moja
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pottwora
6. 1.januára 2009 18:53
sprosta a nevedome beznadejna, len jej vedome nadeje ju drzia este neotrepanu o stenu
Napíš svoj komentár