pečená slanina,hrianky,cesnak,pečené kuriatka a chuť červeného vína...to boli chute a vône nášho leta..
jej sladká chuť a jedinečná vôňa...to bola vôňa môjho života...
chuť žiť a tešiť sa zo všedného dňa..
ponáhľať sa a častokrát aj utekať z práce,,,utekať za ňou, cítiť ju a vidieť...to bolo to, na čo som sa tešil celý deň...
prirodzene sa tešiť a pociťovať šteklivé unášanie,,,to bolo na dennom poriadku...
urobiť pre ňu niečo,,,bolo pre mňa samozrejmosťou,,,bolo to tak prirodzené, tak veľmi jednoduché a pokojné,,tešilo ma robiť pre ňu..pre nás..
všetko tak dokonalé no predurčené a pripravené na skazu...
láska skončila...
čas utekal a uteká
prišli časy plné zmätkov,hľadania odpovedí,strácania sa vo vlastnej existencii,stresových chvíľ, zúfalstva a beznádeje.
Niečo tak krásne,,,sa nedá len tak jednoducho dostať z hlavy..a nie to ešte zo srdca.
Pripustiť si koniec toho všetkého si vyžadovalo fúru času....prejsť cez beznádej a zmieriť sa s ňou..
Na otázku prečo prestala milovať....
..odpovedala....
to bol prvý znak....i ked v ten moment silne bolestný,,,ale i tak to bol znak istého odľahčenia,pokoja a vedomia, že už není sa o čo pokúšať a trápiť..
a pred dvoma týždňami celkom nečakane (ako to vo všetkých ultra telenovelových scénach býva)
som dospel k definitívnemu porozumeniu...
Vypočul som si od pár priateľov a známych:
“je to to najhoršie čo som zažil/a, pociťuješ nenávisť s láskou,,máš chuť vraždiť, chuť sa zabiť,,zničiť všetko, vrieskať a prosiť, úplne sa podceniť a hodiť sa o zem”
dlho som sa bál, kedže som už vedel čo zrejme budem pociťovať,,
bál som sa toho dňa, že to raz uvidím,,
a ten deň prišiel,,a ja som to videl
no nepocítil som žiadnu nenávisť, žiadny strach a žiadny smútok..
prešiel som okolo a bolo mi to jasné..
pocítil som vlastne spokojnosť,,a uvedomil som si,,že ja tu už rolu nehrám,,
moja skončila takmer pred rokom,,
to, na čo som sa díval, bola pohoda,,,v jej očiach sa lesklo šťastie...
smiech a úsmev jej nemizol z tváre..
a ja som si uvedomil, že to je to, čo som na nej vždy chcel vidieť, to čo jej vždy tak krásne pristalo..
vyzerala spokojne a žiarila
smiala sa a tešila sa s ním..s iným,,,s jej
nenazval by som môj pocit ľahostajným,,to nie,,
ja som len pochopil
usmial som sa,
zapálil si cigaretu,,
a premýšlal som o svojom prekvapujúcom postoji,,,
neskôr, cestou domov som sa pozeral na oblohu a videl, že tie naše hviezdy sú tam aj bez nás...
lásku som nestratil, stále ju mám,,,
no odkladám ju do šuplíka,,,
na novú nie je čas,,ešte nie..
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
mixelle
25. 3.marca 2008 20:33
Toto bolo take silne...A pravdive.. a proste uaw... Bobo, ja som na teba hrdá! a rada, že ťa poznám..
2
...tak ja ta sice nepoznam...ale dych si mi vyrazil urcite...tu cigaretu by som si zapalila aj ja...mozno aj dve.tri....
3
a celý ten čas máme pocit, že sa snažíme odpustiť tomu druhému...a až nakoniec nám zapne, že sme celý ten čas potrebovali odpustiť sebe...
pekne sa to čítal
pekne sa to čítal
5
Mna ten den este len caka,snad budem mat silu a zachovam rovnaky postoj ako ty.
Nic ine ako respektovat vyber druhej osoby neostava...
Nic ine ako respektovat vyber druhej osoby neostava...
7
čítalo sa to tak..proste..celé to bolo fest precítené.. nádherne napísané.. držím prsty, nech je čím skôr len a len lepšie
9
Ale ked pride zlomovy bod.. tak potom ten klud po burke stoji za to.
10
velmo pekne..presne to bude asi aj somnou...presne si to vystihol je to dobre..a kto si to nepreskace nevie ocom to je...
11
tá útržkovitosť je zaujímavá
podarený článok
veľmi silná je veta "neskôr, cestou domov som sa pozeral na oblohu a videl, že tie naše hviezdy sú tam aj bez nás..."
podarený článok
veľmi silná je veta "neskôr, cestou domov som sa pozeral na oblohu a videl, že tie naše hviezdy sú tam aj bez nás..."
14
chcela by som ti sem dať plnohodnotný komentár, ale ale zviera mi hrdlo...z potláčaných sĺz...
...mierne sa mi uľavilo, ďakujem...
taká svetlá nádej...
...hmmm
...mierne sa mi uľavilo, ďakujem...
taká svetlá nádej...
...hmmm
Napíš svoj komentár