Mery a jej partia, trocha čuča popila
slávili sa meniny, ďaleko od dediny.
Zjavil sa tam človek chudý,
povedal, že má rád ľudí.
Neprekukli jeho lesť, pil a pil, no nechcel jesť.
V chate nastal divný chlad, tu na chlapa prišiel hlad.
Nesie Mery drevo rýchlo,
po výkrikoch všetko stíchlo.
Ako tak vo dverách stála, kanibala nevnímala.
Na stoloch od krvi nože, všade vôkol ľudské kože.
Miazgy, moky, cievy, hnisy, boli toho plné misy.
Vzadu ešte orgán čísi, hrubé črevo s tenkým visí
a z deravej strechy trčia štyri miechy.
Mery je na útek súca, potkla sa o čiesi pľúca.
Rýchlo vstala, utekala, za seba sa nedívala.
Nevidela čo sa deje, s kanibalom veru zle je!
Pri tom behu za korisťou,
prepichol si brucho kosťou.
vypadli mu všetky zuby, krv sa mu valila z huby.
Slnko všade vôkol žiari, supy sedia na konári.
Obloha je jasná, na zemi sú ďasná,
očné buľvy, ušné mazy, prostaty a štítne žľazy.
Nemávajte nočné mory, to je koniec tejto story!
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mrtne to je x)