tratíš sa v uličkách Montmartru
parížsky pahorok srdca tvojho
neľúbi sa veľmi rodičom
krvavými prstami podpisujú
žiadosť o rozvod
posielajú ťa na vysokú školu
ľúbia najviac, len aby neublížili okoliu.

už po stý raz ťa chcú dať na balet
ukázať svetu, čo všetko dokážeš
dopriať ti lásky veľmi by chceli
ale len takej, aká sa im hodí
"ten chlapec môže byť dobrý,
ale v živote sa o tebe nepostará"
láskavým hlasom radí ti otec.

vidíš jeho hrubé dlane, čo postavili dom
na ktorý nadávaš, že starať sa oň musíš
a túto snahu oceníš len
ak sa doň späť prinavrátiš

a keďže ľúbiš rodičov v tichu samoty pritakávaš
"v nedeľu na obed príde toten chlapec
čo v sobotu na stavbe pomáhal nám ohadzovať"
nič na svete ti nevadí a prežiješ aj vesmír
škoda len, že im nemôžeš povedať
...že sa už dávno rozprávaš s Bohom...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
georg21  13. 9. 2014 22:45
zaujímavé
Napíš svoj komentár