:)

Chcela by som byť opäť tým malinkým dievčatkom, ktoré verilo, že keď niekto zomrie tak sladko spinká a je to vážne to čo skutočne chcel. Kedy mojou najväčšou bolesťou bolo rozbité koleno. Kedy som nepoznala inú lásku, len tu silnú lásku k mojej maminke ktorá bola pri mne každý deň. Čas kedy som si myslela, že všetci ľudia sú dobrý a, že celý svet vôkol nás je dobrý a krásny. Kedy som mala priateľov s ktorými som hrala schovávačky a myslela som, že s nimi ostanem na veky. Časy keď som sa odula lebo sa moji rodičia som mnou nechceli hrať, lebo som nechápala aký sú unavený z práce aby zarábali na našu rodinu. čas kedy boli pre mňa dôležité bábiky. Ale už som vyrástla a chápem, že ľudia čo zomrú tak možno spinkajú sladko niekde na druhom svete ale niekedy to rozhodne nechceli a rozhodol o tom osud a nejaká nešťastná udalosť. A už ani nieje mojou najväčšou bolesťou rozbité koleno ale práve smrť milovaných alebo strata osoby na ktorej nám zaleží. Taktiež už nepoznám iba lásku k svojej maminke aj keď aj doteraz je najsilnejšia pretože viem že ona je tu VŽDY a robí všetko pre to aby som bola šťastná. Taktiež som už pochopila že neexistujú iba dobrý ľudia ale, že sú tu aj zlý ktorý nám neprajú nič dobré. Pochopila som aj to že ani celý svet nieje dobrý, pretože sa v ňom dejú hrozné veci. Už viem aj to, že niektorý priatelia tu nie sú na celý život a niektorý ťa niekedy vážne sklamú, ale je tu pár takých ktorý pri mne budú stáť vždy bez ohľadu na to čo som spravila alebo čo sa deje. A tiež chápem aj to ako moji rodičia tvrdo makajú v práci kde ich iba zodierajú iba kvôli tomu aby nás uživili, aby sme mali čo jesť a kde bývať, a ja spravím všetko pre to aby som sa v budúcnosti keď to budú potrebovať dokázala o nich postarať ako najlepšie to pôjde. A o bábiky som už záujem stratila, lebo som pochopila, že už sú na svete omnoho dôležitejšie veci.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu