Bolo to asi pred týždňom. Nič moc deň, napriek celkom sľubnému náhradnému rozvrhu sme sa aj tak učili. Naštval ma ten deň hneď milý pán profesor z aplikovanej informatiky. Zistila som že mám známky 1, 1, 5, a 1. Zistila som že 5 mam z neposlanej úlohy spojnicový graf. Hej to by bola pravda nemať ten majl uložený medzi odoslanými. Ako to že 5 mi ostala. Odpoveď pána profesora bola že možno som to poslala no on nič nedostal.

Potom sme mali písomku z tovaroznalectva, ktorá bola jednoduchá aj keď som sa učila iba ten deň (dnes už viem že mam 1/1) takže to bolo fajn. Hneď potom bola "obľúbená" nemčina. Pani profesorka začala hovoriť že dnes sme sa dohodli na písomku (hej minulý týždeň ale deň pred tým povedala že si to dáme v piatok). Keď sa jej to začalo vysvetľovať bola podráždená že ona nemohla vedieť že budeme mať aj štvrtok hodinu a že sme jej to mali povedať. A potom sa rozhodla byť celú hodinu na nás zlá (bohužiaľ aj na mňa).

Ked som prežila poslednú hodinu šťastná som odišla domov, napriek teplu som sa rozhodla že zvyšok dňa musí byť fakt pekný. Nevedela som čo si dám papať. Minulý týždeň som ulietavala na kukuričke v konzerve v sladkoslanom náleve u nás z obchodu. Tak som sa vybrala si ju kúpiť.

Ako si tak stojím v rade za mňa sa postavia dvaja asi 25-30 roční týpci. Prvý hovorí "Počkaj slečna má ešte kukuričku" a ten druhý hneď: "Ty si taká pekná, skoro ako obrázok..." kuknem na neho čo to vypotil ale nezabudol to dokončiť "...ibaže roztrhaný". Už som si domyslela, že ujove IQ asi nestojí za veľa a pozrela na neho ksichtom a lá 'ramapitekus vie aj hovoriť?'. No potom som zaplatila a odišla.

Po takom krásnom dni som išla za mojím milovaným ňuňu. Nejak som sa ku dňu nevyjadrovala a snažila som sa byť milá napriek všetkému. On si išiel zabehať s kamarátmi (aj keď tam boli asi pol hodinu s čoho viac ako trištvrte prešli a bavili sa), a ja som sedela na múriku a robila si maľovanú krížovku, kt. mi nakoniec nevyšla. Ved nevadí.

Potom sme išli k nemu a mne bolo zima, prvé čo som urobila som si ľahla na posteľ a zakryla sa perinou. On si sadol k počítaču a potom mal nevhodnú poznámku (cháp ako provokáciu). Tak som nemala náladu. A to už sa mi vôbec nechcelo byť milá. A potom mi ešte vyčítal že nie som milá. A ja som vysvetlila že som nemala čas. Keď ma niekto provokuje nemám náladu byť hneď milá a ešte po takom dni že dovi...

Ale teraz je už všetko fajn takže to len tak

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
kittynka  10. 6. 2008 20:20
su mili az prilis

a to jedno som asi nepochopila ..
Napíš svoj komentár