sú západy.
Slnečné?
Keď raz zahoreli v hĺbke duše
tie city, no akoby som to jednoduchšie
láska nedá sa dať prosto do slova
lebo láska - ak chceli by ste od znova
po nej začať život svoj
zistíte,
že berie so sebou viac ako prinesie
pretože na samom počiatku je iba vaše vedomie
srdce schopné prijať viac
pritom postupne od základu rozhoriac
aj to posledné, čo ešte z pôvodného ostalo tam
pozmení sa kvôli srdcu inému v klam
v klam toho, že ešte počúva majiteľa
pritom spraví z neho iba otroka, trpiteľa
v agónii toho čo Boh nazval citom.
Preto porovnávam ho so slnkom,
tak ako na začiatku
pohladká ťa teplom, lúčmi svitu
a núti tvár tvoju do úsmevu
a čím vyššie vzíde tým je ostrejšie
tvoje belasé oči ligocú sa prudšie
a ja o to viac sa večera bojím
lebo nie je to prvý krát počas dejín
že Slnko na sklonku dňa odíde
že aj žiara z tvojích očí zíde
a ja ako ten mesiac
chladný budem, a hoci nechtiac
vyčkávať ťa budem do rána skorého
avšak vtedy, keď ty objavíš sa a zočíš ma zroneného
bude koniec.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár