Spoznal som ťa v zhone záhone letmý pozdrav a ja som odvtedy iba tam mysľou zostal Lásku prirovnávajú k ružiam no dovoľ mi mnohorakými obsypať moje city kvetmi Prvý krát z milión ráz keď uvidel som tvojej tváre jas nezábudky stali sa tvojimi očami a zakaždým keď som ich tam hľadal zakvitli A ďalšie dni úsmev tvoj svietil ako slnko občas jemnejšie, ba aj prudko a ja ako hlava slnečnice točil som sa, ako na rulete Vieš vďaka tebe vyrástla zo mňa snežienka zo snehu, chladu bezcitnej vlády rozumu vyklíčila zo studeného vnútra viera Avšak tak ako aj magnólia prirýchlo zafarbili sa kvety a teraz uchlácholia iba listy Listy, tie píšem tebe nikdy nečítané... Si ružou pre mňa jedinečnou celkom inou ako záhon tamtých kvetov Polievajúc načúvajúc ty si tá, ktorej dal som čas a ako to už býva - pod červenými lupienkami pokryla si sa tŕňami Obrana? Útok? Záchrana? do mňa nemusela si no zabodla si presne tam kde predtým vyrástla si Blog 1 0 0 0 0 Komentuj