záhone
letmý pozdrav
a ja som odvtedy iba tam mysľou zostal
Lásku prirovnávajú k ružiam
no dovoľ mi mnohorakými
obsypať moje city kvetmi
Prvý krát
z milión ráz
keď uvidel som tvojej tváre jas
nezábudky
stali sa tvojimi očami
a zakaždým keď som ich tam hľadal
zakvitli
A ďalšie dni
úsmev tvoj svietil ako slnko
občas jemnejšie, ba aj prudko
a ja ako hlava slnečnice
točil som sa,
ako na rulete
Vieš
vďaka tebe vyrástla zo mňa snežienka
zo snehu, chladu
bezcitnej vlády rozumu
vyklíčila zo studeného vnútra
viera
Avšak tak ako aj magnólia
prirýchlo zafarbili sa kvety
a teraz uchlácholia
iba listy
Listy, tie píšem tebe
nikdy nečítané...
Si ružou
pre mňa jedinečnou
celkom inou
ako záhon tamtých kvetov
Polievajúc
načúvajúc
ty si tá, ktorej dal som čas
a ako to už býva - pod červenými lupienkami
pokryla si sa tŕňami
Obrana? Útok? Záchrana?
do mňa nemusela si
no zabodla si
presne tam kde predtým
vyrástla si
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár