Spomínate si na Princa Filipa? Toho odvážneho, pekného a statočného muža, ktorý oslobodil princeznú zo spánku večnosti?

Prebudil ju.

Iste si práve premietate dej Šípkovej Ruženky – tej, ktorú vám tisíc krát rozprávala stará mama, alebo ju za 70minút premietol Disney.

Zobudil v nej city.

Slečna žila zvláštny život. Stránila sa lásky, myslela si, že je to slabosť a, koniec koncov, slabosti už raz také predsa sú, že jej spôsobí iba bolesť a sklamanie. Preto dokázala doslova vypnúť tú časť jej srdca a podstaty, ktorá by dokázala prejaviť náklonnosť k mužovi. Dokázala to do takej miery, že to používala ako akúsi formu obranného reflexu. Avšak duša, a aj tá jej, lásku veľmi potrebuje.

V tom prišiel on.

Získal si jej náklonnosť v priebehu veľmi krátkej doby, no keď malo prísť niečo vážnejšie zrazu zľakla pretože....pretože čo? Cítila už teraz, že ho má rada, nebolo by snáď správne aby už konečne prežila rozprávkovú lásku a vzťah, našla svoj „šťastný koniec“ a prestala už zo seba konečne robiť niečo, čím nie je?

Slečna mala na pomyseľných váhach túžbu a strach. Lásku a neochotu stratiť priateľstvo. Bolesť z minulosti a nádej v budúcnosť.

Zavrela oči.

Naklonil sa bližšie.

Zrýchlil sa jej dych.

Spojili sa im pery.

A ona už vedela, že je stratená.

Škoda, že jej zrejme, nebola táto láska vôbec súdená...

 Pseudoblog
Komentuj
Napíš svoj komentár