Prudko som sa strhla a paplón mi spadol na zem. V rýchlom sede som zistila, že mam celu tvár mokru od sĺz. Tmu v izbe prerušoval môj prudký tlkot srdca a môj dych sa stále zrýchľoval. Musela som sa ukľudniť nechcela som sa predsa dostať znova na hadičky. Možno sa bojím operácie a to mi privodilo tu nočnú moru. Pozrela som sa na hodinky bolo krátko po jedenástej. "Do kelu. Zabudla som si vziať tabletky!" zanadávala som a privolala sestričku.
Jessica
"Veľmi mi chýba, neviem ako to tu prežijem, nikoho tu nepoznám." Zúfalo som fňukala a vyberala veci z krabíc. Ako prvé som vybalila sestrine veci. Pri spomienke na ňu, že je to už nejaký čas a ona si nespomína... nepamätá si nič, všetky jej spomienky sa stratili, mi srdce trhalo bolesťou. Najviac ma však štve to, že som sa k nej tak sprosto správala..Ah..keby som tak mohla vrátiť čas, keby som ju tak zastavila pred tým ako nasadla do auta...Horúce slzy mi padali na fotku mojej sestry. Cítia som tu prázdnotu, tú veľkú, temnú ničotu v mojom srdci. Uvedomujem si, že všetko na čom mi záležalo tak strácam.
--- NA DRUHÝ DEŇ ---
"Ako to myslíš?" smiala som sa spolu s Alex.
"Normálne veď ti vravím a bol to taký trapas, Bože ale on bol taký sladký." zasnene povedala a zvalila sa na vankúš.
"No len sa tu neposkladaj! A radšej mi všetko povedz!!"
"Veď ti to už po x krát vravím..nič o ňom neviem, jednoducho sa zjavil a zmizol. Ani pri raňajkách nebol. Júúúj Jess čo keď už ho neuvidím ? Čo keď už odišiel?"
"Nestresuj! Toto, že nebol dnes na raňajkách neznamená, že je preč, možno si ich nechal zaniesť na izbu." Ukľudňovala som ju.( aj keď stratila pamäť jej stresujúca povaha jej ostala ).
Alex
"Áno, máš pravdu. Prestanem byť naivná, raz som ho videla a hneď sa rachnem! Veď ani neviem či nie je zadaný!" chmúrila som sa a pozerala na okno, keď tu zrazu som neverila vlastným očiam, zbledla som a rozutekala sa k oknu.
"Tu je!" skričala som keď som sa nasapila na sklo, asi to vyzeralo divne, ale nevnímala som nič iba chudú, čiernovlasú nádheru sediacu na lavičke. Sestra hneď stála po mojom boku a odťahovala ma od okna!
"Prestaň vyzeráš jak retard, chceš aby ťa zavreli na psychošku?!" smiala sa. Ja som ďalej zízala ako krava na maštaľ. Viem mala pravdu, nevyzerala som asi celkom zdravo po psychickej stránke ale keď som sa tak potešila, keď som ho tam zbadala. JUHÚUUU, zatlieskala som si. Od radosti som skočila na sestru a celu ju vyobímala.
"Hej sestrička moja... ukľudni sa. Ešte nás ešte ten tvoj princ uvidí a si niečo veľmi zaujímavého pomyslí." Ďalej sa smiala.
"Áno máš pravdu, nebudem plytvať čas sa sapaním po tebe, keď môžem po okne" povedala som výsmešne a zase som sa zadívala na okno. Sedel tam a rozjímal sa po tej krásnej záhrade. Lichotilo mi, že sa mu to páči ako mne. Ale na druhej strane som mu závidela, že on tam smie ísť a ja nie.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár