Jessica

Na rade ostala už len posledná izba. Bolo mi jasne, že ani v nej sa Tim nenachádza, že som tu sama. Dôvod som nevedela a možno radšej som ho ani vedieť nechcela. Už som sa nemala čoho báť keďže som v celom dome sama. Prudko som otvorila dvere a vošla dnu, čo ja viem možno niečo zaujímavé nájdem. Na moje prekvapenie izba mala biele steny no neboli tak celkom biele. Na jednej stene sa rozprestieral obrovský graffit a na druhej boli nejaké čiernobiele ornamenty, vyzeralo to dosť zaujímavo. Toto bude asi Timova izba. Pozrela som na veľkú posteľ na ktorej boli pohádzane všelijaké veci, áno táto izba bola iná v jednom, bol tu veľký neporiadok. Prešla som do stredu izby a rozhliadla sa vôkol, musím uznať, že táto izba bola útulnejšia ako ta pred ňou ale možno to robil iba ten neporiadok. V pravom rohu izby som zbadala gitaru, to by nebolo nič, kým som nezbadala ďalšiu gitaru, a tak ďalšiu. Pre boha v tomto dome je toľko hudobných nástrojov nechápem. Pohľad mi spadol na škatuľu plnú papierov, úha... to mi pripomína skriňu vo vedľajšej izbe. Dlhšie som tú krabicu hypnotizovala pohľadom no nakoniec som sa odvážila nazrieť dnu. Zobrala som jeden z papierov a obzrela som sa či ma nikto nevidí. Keď bol vzduch zdanlivo čistý mohla som sa pustiť do skúmania. Otvorila som list a čítala.

Ahoj Tim,

Som tvoja veľká fanúšička a strašne ťa milujem, si jediný chlapec na, ktorého celé dni myslím. Nemôžem si pomôcť, keď som ťa videla na koncerte bol si úžasný...

Divné, v liste bolo kopec chýb, usúdila som teda, že slečna určite nieje z Nemecka. Ďalej som tie listy radšej už neriešila keď som videla, že tam dotyčná prišpendlila aj svoje nohavičky. Postavila som sa a ďalej skúmala veci ktoré tu Tim mal, no okrem perverzných listov a kopy neporiadku som tu nič zaujímavého nenašla. Vyšla som teda z izby a išla späť na dolné podlažie do obývačky sadla som si na gauč a rozjímala som nad poličkou plnou sošiek, cien, platní. Fascinovalo ma to, že Tim je umelec aj keď mi tie listy prišli nechutné , no za takýto barák by som dala všetko. Zobrala som si jednu z cien do ruky a hneď mi bolo jasné o čo sa jedná, keď som zazrela názov DeLUXe, túto skupinu som veľmi dobre poznala vďaka ošiaľu mojich teraz už ex – kamarátok. Boli nimi úplne posadnuté no je zvláštne, že som Tima nespoznala, Hm keď si predstavím, čo by ony dali zato aby mohli byť v jeho dome. No žiaľ ja si to zaslúžim, mrzla som v daždi, kým ony si doma sedia za počítačom v teplučku. 

Zvláštne, žeby mal priateľku, ktorá sním býva ? A prečo potom nemajú spoločnú izbu? Vrátim sa do tej izby a prehľadám všetko čo sa bude dať. Už som sa rozbehla po schodoch keď som zrazu začula cinkanie kľúčov....

Tim

Vošiel som do domu a všade bolo podozrivé ticho, žeby ešte spala? Pomaly som zavrel vchodové dvere a vypol alarm. Prešiel som do obývačky no tam nebola. Usúdil som, že to nebol asi dobrý nápad nechávať ju tu samú, no ale čo by sme jedli na večeru? Už 4 dni som doma celkom sám, mama nemá čas ma navštíviť a ostatní sa stále niekde flákajú. Cítim, že mi už začína chýbať štebotavý hlas môjho brata, bez neho je tu tak ticho. Už 4 dni jem polotovary, no keďže dnes očakávam, že Jess u mňa ostane musel som sa postarať o večeru.

„Ahoj Tim!“ otočil som sa a zazrel som Jessicu.

„Ahoj Jess, prepáč, že som ťa tu nechal samú, ale.. bol som nakúpiť!“ z jej naštvaného pohľadu som usúdil, že sa musím rýchlo ospravedlniť.

„Ja som sa zľakla, že si ma uniesol, počuj vlastne som ti to nemala kedy povedať ale ..nemôžem sa zdržať dlho, pretože na diaľnici mám auto a nemám benzín, toto bol vlastne dôvod prečo som zmokla.“ rýchlo zo seba vysypala.

„Myslíš to auto, ktoré stojí na dvore?“ povedal som a ukázal som smerom k oknu. Hneď k nemu pribehla a nechápavo sa na mňa pozrela.

„Nevedel som si vysvetliť, čo si na tej diaľnici hľadala, no aj keď pravdu povediac napadla ma jedna vec..“ šibalsky som sa usmial, no ona to ako srandu nepovažovala a jej prísny pohľad mi naznačil, že mám pokračovať.

„No ale myslel som si to len do vtedy, kým som nezahliadol nejaké odstavené auto. Ty si už spala a tak som zaparkoval na krajnici, vybral som ti kľúč z vrecka a skúsil som či sedí. Keď som zistil, že to je tvoje auto a keď som videl, že ma prázdnu nádrž, zavolal som Petemu aby mi prišiel pomôcť. Spolu sme na neho v aute počkali a keď prišiel aj s jeho kamarátom, odovzdal som mu kľúče a odviezol ťa sem. On sa už o to postaral a pred nedávnom ho sem doviezol.“ usmial som sa a podal jej kľúče od auta.

Jessica

Neverila som tomu čo mi práve Tim povedal. Odviezol ma sem, postaral sa o mňa aj o auto. A ja hlúpaňa som si myslela, že ma tu zavrel aby ma mohol čo ja viem možno znásilniť a zabiť?!

„Ah..Tim neviem ako sa ti mám odvďačiť, v aute mam kabelku aj s peniazmi, zaplatím ti za benzín aj za tvoju ochotu.“ povedala som a hneď som sa otočila smerom k vchodovým dverám aby som mohla ísť do auta po tašku. Keď ma zrazu jemne chytil za lakeť a potiahol smerom späť.

„Jess, nepotrebujem peniaze. Odvďačíš sa mi tak, že ostaneš na večeru? Hm?“ nadvihol obočie a zatváril sa tak vážne ako to len šlo. Pokrútila som hlavou na znak, že to isto nebude spravodlivé.

„Nakúpil som už aj potraviny!“ dodal a nadvihol tašku, ktorú držal v ruke.

„Tim .. je to od teba veľmi pozorné a milé, ale naozaj tvoje pozvanie na večeru mi nepríde ako moja vďaka za takú ochotu.“ povedala som a stále trvala na svojom.

„Jessica, môj brat je v nemocnici už niekoľko dní som tu sám ako prst zavretý v jednom dome. Veľmi by si ma tým potešila keby si ostala aspoň na dnes večer, ma to pre mňa oveľa väčšiu hodnotu ako peniaze.“ Keď som počula akým tónom to povedal a keď som videla tie jeho krásne orieškové oči nemohla som odmietnuť.



 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
turbolienka123  22. 1. 2016 15:35
Jo! Konečne ďalšia časť. Ty mi vždy vieš spríjemniť deň svojim príbehom.
 fotka
alexrittner  22. 1. 2016 17:40
@turbolienka123 dakujem aj vaše komentare mi sprijemnuju den hned idem pridat dalsiu
Napíš svoj komentár