CHODÍM ŤA ČAKAŤ, PRÍĎ alebo AKO SOM MALA 15 A BOLELO TO

Chodím ťa čakať, príď

Nebudem písať dlhé rýmy.
Stratíte pointu a ja chuť.
Veď aj tak nikto neverí mi,
Že na to nejde zabudnúť.

A možno nechcem. V tom je chyba.
S nádychom cítim nežnú vôňu.
Viem, že je jeho a že mi chýba,
že ešte stále stojím o ňu.

Vždy, keď len trochu privriem viečka,
zjavia sa obrysy jeho tváre.
Nejde to preplakať ani prečkať
a ani prekričať. To je staré.

Vždy, keď ho vidím, pohľad má prázdny.
Ani rok mu v ňom tmu nezmaže.
Ja prestávam čas rátať na dni.
Večer len čakám, či sa ukáže.

Čakám však iba pre dobrý pocit.
Chcem potvrdiť si, že je úžasný.
No a ak príde, budem mať v noci
Pokojný spánok a krásne sny.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu