Očami môžme vidieť veľa vecí. Vidíme nimi ľudí, prírodu, kvety, stromy, okolie. Ale čo je vlastne očami neviditelné? Krása? Krásne sa nám zdajú lúky plné kvetov, alebo konáre stromov ohýbajúce sa pod ťarchou snehu. Láska? stačí sa pozrieť na zalúbený párik, alebo matku pozerajúcu sa na svoje malé bábätko. Radosť? Tú určite nájdete v rodine,v ktorej sa niekto vyliečil zo smrteľnej choroby, alebo u športovca,ktorý vyhral svoj najdôležitejší zápas. Alebo smútok? príďte sa pozrieť na pohreb na ktorom otec pochováva svojho syna. Myslím si, že človek može očami vidieť mnoho,ale to najpodstatnejšie je cítiť to!
Pocity sú to,čo sa nedá vidieť očami, počuť ušami, nemôže sa ich ani dotknúť. Dokážeme ich len cítiť, teda vidieť srdcom. Veď keď lásku len vidíme, nedokážeme pochopiť aké silné je to, čo dvoch ludí spája, ale keď ju poítime, zrazu akoby to bolo všetko jasné. Nedokážeme ju síce vysvetliť, ale úplne ju chápeme. A keď je okolo nás smútok,robí nás smutným, kôli utrpeniu našich priatelov a nedokážeme vysvetliť ich správanie, ale keď nás zasiahne akási udalosť, čo náas zraní,správame sa rovnako ako oni a pochopíme ich vnútorné pocity, lebo tie naše sú teraz rovnaké.Pocity sú jednoducho to, čo nemáme možnosť vidieť, dokonca ano vysvetlit. Sú kráasne. Robia nás šťastnými,aj smutnými, robia nás rozdielnymi od iných. Vďaka ním dokažeme každý vnímať rovnakú vec inak.
A to je dôvod prečo sme odlišný,jeden drhému tak vzdialený. Tak keď sa nabudúce budeme na niekoho dívať a odsúdime ho za to,že na niektoré veci reaguje inak, zamyslime sa nad tým, že mi nepoznáme jeho odpoveď na našu otázku " PREČO?" ,lebo len on sám pozná ten dôvod.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
levik123  7. 11. 2008 22:27
velmi pekne napisane, hlavne ten zaver
Napíš svoj komentár