Ráno vstanem.Mama mi povie:preboha urob zo sebou niečo,veď vyzeráš strašne...Poviem si:No a čo?Veď som len človek...a idem ďalej....Oblečiem sa,a zistím že niesom absolútne zladená.V duchu si pomyslím:No a čo,mám na háku,však som len človek.a idem do školy...Idem v autobuse a strčím do babky,ktorá ledva stojí.Netrápi ma to.:Však som len človek...Prídem do školy,meškám.Zastaví ma riaditeľ a dává mi prednášku o tom,že do školy sa má chodiť na čas..Trápi ma to????Kdeže.Moja reakcia:Však som len človek....Vojdem do triedy.Akurát sa píše písomka,,Neviem nicč.No a?Záleží na tom?Veď som iba človek......NIekto ma o niečo prosí.Niekto sa mi s niečím žaluje... reboha nechajte ma,som len človek,ja vás tiež neťažím svojimi problémami....Škola končí.Idem domov..Cestou ťa stretnem,spolu s bandou kamarátov a kamošiek.Poznáš moje city k tebe...Zastavíte sa a smejete sa na mne.Že vyzerám akoby som sa ráno nečesela,že sa nedokážem zladiť..Že som typ človeka,o ktorého nezavadíš ani len pohľadom.POviem si restaňte,nechajte ma,VED AJ NAPRIEK TOMU ZE SOM LEN CLOVEK mám svoje city..Som len človek,ale tieto trpké slová ma zraňujú...A vtedy chcem prestať byť len človekom......Snáď pochopíte zmysel skrytý v tomto blogu

 Blog
Komentuj
 fotka
matias1  10. 10. 2007 15:07
nuz az velmo dobre som to pochopil.preco asi?
 fotka
patuliatko  10. 10. 2007 16:25
pekny blog
Napíš svoj komentár