Screenshot


bosé nohy na vlhkom chodníku
a vlhký úsmev opitých pier

"ver mi"

objatia: v návaloch blízkosti a žalosti
že zajtra bude všetko iné

"drž ma"

občas prefrčí nocou auto cestujúc inde
avšak všetky cesty vedú do Ríma

"nestrať sa mi"

za oknami domov a bytoviek
sa odohrávajú komorné tragédie...

veselohry...

a neurčité drámy...

"rozumej mi"

páni a dámy život je krátky
ako táto prechádzka nocou

"nezaostávaj"

krátky a bezvýznamný
až na momenty ktoré trvajú dlho
bezvýznamný, ak nerátame tieto významné chvíle...

vráťme sa však

obaja myslia na potenciálne budúcnosti
ktoré spolu nikdy nezažijú lebo naivne veria v naivitu srdca

"neverím ti"

srdce ale je nesmierne pragmatický kus metaforického tela
nederie sa do hrdla bez dobrých dôvodov...

"púšťam ťa"

radil by som mu: zavolaj ešte
radil by som jej: daj mu nádej a daj ju sebe

"stratím sa"

radil by som ti: nepúšťaj
lebo dotyk dlaní je hodnejší obety ako dlaň samotná

"nechcem rozumieť"

radil by som ale rozum je matka všetkých omylov
a aspoň tento večer je len váš

"nechaj ma tu... v údolí tieňov"

a nádhera momentu stojí za plač nad tým
čo sa mohlo uskutočniť
a nestalo sa...



Semper fidelis,

Zerum Unus

PS: There is no love without the fall.

 Báseň
Komentuj
 fotka
antifunebracka  6. 4. 2014 00:18
preco tolka skepsa?
 fotka
zerone  6. 4. 2014 01:28
@antifunebracka

Rarážaš na "no love without the fall"? Nie je to skepsa.
Myslel som "padnúť do toho" alebo "to fall in love". Že to má mať ten fatalistický prvok, inak to nie je láska. Resp. nie láska podľa mojich predstáv.
 fotka
antifunebracka  6. 4. 2014 01:31
@zerone skor som narazal na celkove vyznenie basne... akoby bol kazdy vztah odsudeny na zanik
 fotka
zerone  6. 4. 2014 02:10
@antifunebracka

Eventuálne všetko musí zomrieť.

Toto je len o istom špecifickom type vzťahov... to, čo pretrvá v živote chvíľu, ale zanechá trvalú ťažobu, vyplývajúcu z uvedomenia, aké hlboké zmeny by to do života vnieslo, keby to "bolo".

Keď príde Koi No Yokan, ale neodvážime sa k "pádu".
 fotka
antifunebracka  6. 4. 2014 02:13
bah, laska je nesmrtelna
 fotka
zerone  6. 4. 2014 02:19
@antifunebracka

Nič nie je nesmrteľné. Perpetuálne pokračovanie je len stagnácia: Tiež istá forma smrti.

Nie... myslím si, že veci sú nádherné v svojej dočasnosti. Sú finitné, obmedzené trvaním faktorov, na ktorých závisia. To dáva všetkému, čo sa medzi vznikom a zánikom udeje hlbší zmysel. Aspoň v mojich očiach.

Vedomosť vlastnej smrteľnosti mi umožňuje hlbšie prežívať čas, ktorý ostáva. To isté platí analogicky pre všetko ostatné- každý komponent prežívania a samotného preciťovania.
Napíš svoj komentár