sme trosečníci, ty a ja. Z loď istoty sa ponorila v mori pochybností, a našli sme len neprebádaný ostrov, ktorý by sme radi nazvali, ale niet ho na žiadnej mape, ktorá by mi kedy utkvela v pamäti.
Čo je kapitán bez lode Dolores? Ale, čím je človek, ktorý nikdy nestroskotal? Načo by malo byť more, ak by nič nepohltilo? Či už lode, námorné cesty, alebo námorníkov, ktorí sa mu znepáčili.
Máš svoj ostrov, a ja mám svoj a píšem tento list s nádejou, akú vie vyvinúť len človek dokonalo zúfalý. Zakrútim ho a vložím do prázdnej fľašky portského, ktoré padlo za obeť môjmu nočnému zúfaniu. Verím, že si to prečítaš... aj keď sa mi nikdy nedostane odpovede.
Na tomto ostrove ma nikto nenájde.
Tak to má byť... vytvorím si vlastný svet. Pokorím jeho prírodu, popílim jeho stromy a z kamenných útrob vyťažím stavebný materiál pre svoju vežu. Postavím vežu až nad čierne mraky... z kamenia a práchnivého dreva... a špicou dosiahnem k samotnému žeravému Slnku...
Takého dreva jesto len tu... také kamenie skrýva len táto zem.
Milá Dolores, keď uvidíš v diaľke na mori čiaru, siahajúcu až k slnku, budeš vedieť, že som uspel... a nestratili sme sa nadarmo.
Semper fidelis,
Zerum Unus
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár