Screenshot


I. Predošlý pojebaný deň

"Sľubuješ mi, že všetko bude v poriadku? Nebudú z toho problémy, že?"
"Aké problémy prosím ťa? Nikto ma nevidel, ako beriem ten kufrík."
"Je to veľa prachov Igor. S týmto si môžeme začať nový život."
"Lepší život." prekonala ho radosť a zachichotal sa ako dieťa, ktoré niečo úspešne vyparatilo. Zasmial sa s ním z čistej radosti. Ležali nahí na manželskej posteli lacnej ubytovne a vedľa nich bola vysypaná kopa peňazí. Kúpia si toľko vecí. Odídu z tohoto smradľavého mesta. Už sa nebudú stretávať potajme. Pobozkal Izáka na čelo a pritisol si ho k sebe.

II. Lepší život

Cítil, ako mu na čele naviera hrča. Ten starý známy pocit, keď sa krv nahrnie tam, kde by nemala. Tlak. Sedel na zadnom sedadle a mal želiezkami prichytené ruky o držadlo dverí. Oprel si hrču o chladné sklo. Privrel oči. Kvapky dažďa stekali po okne auta a lámali rôznofarebné svetlá mesta. Mal rozostrený zrak. Z autorádia sa ozýval nejaký chanson od Edith Piaf. Prefajčeným hlasom spievala o láske. Šofér sa so spolujazdcom rozprávali v ázijskom jazyku, ktorému nerozumel. V kabíne auta visel dym lacných cigariet a zatuchnutého čalunenia...
Edith Piaf dospievala práve keď zastali asi kilometer od mesta na lesnej ceste...

Okno sa stiahlo a hlava mu prepadla cez okraj dverí. Na záhlavie mu kvapkal dážď. Nevládal ju dvihnúť, a aj keby vládal, nechcel. Nevedel dôvod prečo by mal. Tak dlho si myslel, že nie je prečo žiť. Tak dlho riskoval, že o život príde. Teraz, na hranici istoty smrti by dal čokoľvek za to, aby mohol prežiť znova aspoň predošlý pojebaný deň.
Začal plakať. Najprv ticho, potom nahlas. Silná ruka v rukavici mu schmatla vlasy a trhla hlavou dozadu. On len vzlykal a nariekal. Po chvíľke si uvedomil, že začal podvedome prosiť o život. Dostal telom pištole ranu do zubov. Pravdepodobne aby stíchol. Želiezka povolili a on vypadol na dažďom rozäknutú zem. Aziati ho zdrapili za ruky a ťahali ho po zemi.
Pustili ho a on dopadol tvárou na mokrú zem. Jeden z pánov ho kopol do rebier, až mu vyrazil dych. Ďalší kopanec a začal sa plaziť preč od nich...ďalší a prevalil sa... Spadol do nejakej jamy... Pozrel vedľa seba a videl jeho tvár. Napriek diere na čele to bol najkrajší muž, akého kedy videl. Trpko sa usmial a prehrabol mu mokré vlasy.

Ranu revolvera už nezačul.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
burn  10. 5. 2014 09:34
Kolka vzacnost medzi tunajsou zaplavou nezrelych narekov o (zevraj) laskach.
 fotka
method  10. 5. 2014 12:54
gut aj s tym yt k tomu
 fotka
strangelady  10. 5. 2014 13:19
Asi som prilis malicka na citanie tohto, ale je to super.
 fotka
zerone  10. 5. 2014 13:41
@method

Tá skladba vlastne vyprovokovala ten blog. Nad ránom som to počúval a začal som písať, čo mi zišlo na um.
Napíš svoj komentár