Osoby stiesnené v rámcoch znakov
a večnosť večností pre tieseň.
Trpím chorobou bez príznakov
a akási neznáma pieseň
neprestajne frekventuje moju myseľ...
Má zmysel žiť,
keď je živé cudzie?
Súc vábený
statickým svetom večnej jednotky a nuly...
rád by som odišiel do mimopriestorov...
a počkal na pokoj v časoch,
keď vy ste už vyhynuli...
a slnká zhasli...
čas niet ako rátať...
a niet ako merať vzdialenosť.

Zdáš sa mi tmavšia,
ako keď som ťa prvý krát postretol vo snoch...
Pamätáš?
Ako si prehltla celý celučičký svet...
a mňa ponechala pri živote...
prebudiť sa do milujúcej náruče...
samoty...
a vedomia, že už navždy budem...

...len tvojim svedkom.

 Báseň
Komentuj
 fotka
biancadetolle  19. 4. 2014 22:04
ale Tomáško...prečo tak smutno?
nechcem, aby si bol smutný
 fotka
montanalegal  20. 4. 2014 12:51
Tento článok sa dactylogrammycky a a makrosomnicky nezhoduje s makrodonciou ani s tafónomiu dnešným tenancidiom.
Je to úplne jasné, že haemorrhoides tu zohral významnú úlohu pri lakrymosuskej laktycádii.
 fotka
antifunebracka  20. 4. 2014 16:10
neuvazujes nad vydanim kniznej zbierky?
 fotka
zerone  20. 4. 2014 17:01
@antifunebracka

Plánujem vydať knihu, ale ide o prózu a má byť zadarmo dostupná na stiahnutie na nete. Písanie mi je samo odmenou pravdupovediac.
Napíš svoj komentár