Stojím pod stromom a čakám.

Vlastne dúfam, že príde.

Nepríde.

No aj tak tam čakám.

Čakám na niečo čo nepríde.

Čakám a plačem.

Bolo hlúpe veriť tomu.

Veriť tej rozprávke.

Rozprávky neexistujú.

Čakala som tam dlho.

Veľmi dlho.

No to čakanie malo zmysel.

Dospela som.

Prinútila som sa rozmýšľať.

Nebudem tam stáť a čakať.

Ak niečo chcem, tak za tým pôjdem.

Nebudem už čakať.

Už nie.

 Blog
Komentuj

9 komentov k blogu

1 
fotka
azel  31. 10. 2012 23:37
Máš dobrú pointu, len ako báseň to nie je až na takej úrovni. Dalo by sa to troška krajšie napísať. Ale 4 hviezdy.
2 
fotka
zelenookarysavka  1. 11. 2012 00:03
Vďaka za názor
3 
fotka
depropex  1. 11. 2012 00:54
neber život ako údel ako cestu plnú poučení
4 
fotka
depropex  1. 11. 2012 00:55
a rozprávky existujú. Dokým si v nej a snívaš ju, existuje, keď ju opustíš, rozplynie sa
5 
fotka
zelenookarysavka  1. 11. 2012 01:01
tak tie moje sa vždy rozplynú
6 
fotka
depropex  1. 11. 2012 01:11
aj moje. čakám kedy sa mi rozplynie táto hoci naivne verím že nikdy



treba robiť všetko preto aby sa to nestalo a niekedy to stačí
7 
fotka
zelenookarysavka  1. 11. 2012 01:14
Čakať je hlúpe .. A niekedy to nemusí výsť. ... A niekedy nestačí
8 
fotka
depropex  1. 11. 2012 01:16
čakať nieje hlúp len je to rizikové



niekedy niekedy
9 
fotka
zelenookarysavka  1. 11. 2012 01:20
Depro riziko je celý život, lenze ja.. Neviem.. Čakane ma niekedy bavilo a tešilo, ale teraz už nie
Napíš svoj komentár