31.3.2010 .. Najhorší dátum v mojom živote. On odišiel. A odvtedy som o ňom nepočula. Mnoho krát som túžila ho stretnúť pri prechádzkach v BA... Ale kebyže ho stretnem... Asi by som utiekla... Tak veľmi si želám aby tu somnou bol, aby ma objal a povedal mi: "Miláčik neplač". Bol súčasťou mojej rodiny 11rokov. Bol to môj starší braček.. Bol adoptovaný keď som mala len 2roky. Bol mojim ochrancom, človekom na koho som sa mohla obrátiť. No on už tu nie je. Mal18 a myslel si, že svet je gombička. Odišiel. Rozlúčka bola strašná. Asi hodinku sme stáli v objatí a plakali. Keďže sme sa chceli rozlúčiť sami, nikto v izbe nebol. Odhovárala som ho, nech ostane, že mi na ňom záleží. Povedal, že musí odísť. A potom tie jeho slová. Pamätám si ich dodnes. "Dominika, neplač. Ja sa po teba vrátim. Uvidíš. Budeme spolu. Len ty a ja. Zase bueš šťastná. Domči.. Ľúbim ťa.. Nie ako brat sestru. Pochopíš, keď vyrastieš." Len ma letmo pobozkal a odišiel. Už sa nevrátil a ani sa nevráti.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár