Žmúrim svojimi očami...
Pozerám sa do diaľky.
Vidím všetko a zároveň nič.
To hrubé nič , čo nás obklopuje..
To hrubé nič , čo je všade okolo nás.
Všetci hovoria , že to nič je všetko
Ja však hovorím , že to všetko je nič..
A to , čo pre iných ničím je , pre mňa je všetkým..
šálka čaju je pre iných šálkou čaju. Pre mňa? Zážitok..
Niečo duchovné , vždy sa dá prežiť inak.. Energia , ktorá z toho sála..
Žmúrim svojimi očami , pozerám sa do diaľky. Sú hnedé. Skoro čierne. Farba zeme.
Sila? Opora? Možno..
A možno len nedotknuteľnosť..
A opar temnoty , ktorý vokol mňa stále koluje...
Sprevádzať ma bude už naveky..
A asi to tak má byť..
Carpe diem? Ach , keby sa to tak dalo.
Neviem , či do mňa niečo vchádza alebo zo mňa niečo vychádza.
Mám taký pocit , že ďalší rok bude každopádne zaujímavý.
Žmúrim svojimi očami do diaľky a kráčam ďalej.
Ďalej po tejto ceste , ktorá vedie niekam.

 Blog
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  13. 5. 2007 22:48
Wow.. ako dobre, že som sem ešte nazrela... perfektné... tak teda napokon sa ti podarilo nakopnúť! Super super... zase raz tvoja dobrá kvalita, ktorú tak rada čítam... tak už prajem dobrú noc aj touto cestou a vážne miznem ako gáfor... ale ďakujem, že som si to mohla prečítať...
 fotka
syd  17. 5. 2007 23:32
som tu dlho nebola taq citam vsetky tvje blogy teraz toto je uzaaas chlapcee dufam ze si raz kupim tvoju knihuu
Napíš svoj komentár