A v srdci? Piesok samoty , piesok beznádeje a žiaľu. Už je to dlhá doba , spomínam. Skoro nič z môjho života si nepamatám.
Obloha je tmavá , zem ostrá , suchá a horúca. A ja len kráčam. Došľapujem...Skúšam sa nadýchnuť no nejde to.
Pot mi steká po tvári. Túžim po svetle v diaľke , no viem , že tam žiadne nie je.A ani nebude.
Cez seba prehodené otrhané handry , ktoré ma pália na pokožke ešte viac. Smrad toxínov , horiace pneumatiky...
A stále všadeprítomný piesok.
Bolo to dávno. Nevedel som , prečo. Nemal som dôvod. Nebol som to ja. Ale ona zomrela. Mojou rukou.
Dôkazy boli jasné. Nebránil som sa obvineniu. Nespravil som to a spravil zároveň.
Poprava bola rýchla... Bezbolestná.A potom len tma. Dlhá tma. Posledný súd? Môj vlastný.
Sám si za to môžem , sám nesiem toto bremeno.
Došľapujem na moje dorezané nohy.Každým krokom pália viac a viac... A ja vnímam len ten piesok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
3
ja nemam slov.precitala som si vsetky tvoje blogy..su krasne, smutne a v niektorych sa aj vidim..a citim..to je hlavne..citim.
boze to je uz tolko hodin?
boze to je uz tolko hodin?
5
ja nemam slov. dokonale vies opisat danu situaciu. vsetky tie pocity, ze clovek sa dostane do takeho "stavu", ze citi to co opisujes. aspon u mna je to tak.
Napíš svoj komentár
Rozumiem...
To ti dúfam stačí...