(Alebo príbehovka pre zainteresovaných)

Maybe… you'll think of me,...
Lord Abelard Presley Pemberton sa od skorého rána hrbil na svojím pracovným stolíkom. Spod šedivého obočia sledoval ostrým pohľadom pohyb pera vo svojej ruke, každý ťah silný a presný, akoby odporoval pokročilému veku pisateľa.
…when you are all alone ….
Z gramofónu sa rynula pomalá melódia, ktorá s poslednými letnými dňami dávala pocit nekonečnej melanchólie. Lúče Slnka vytvárali pomedzi potrhanými oblakmi na trávniku fantasktné obrazce. V neďalekom háji bolo počuť trilkovať vtáky, skrz okno prenikajúc do miestnosti iba ako tlmený šum. A muž v kresle za stolíkom písal.
…Maybe the one who is waiting for you,…
Sústredene, načúvajúc škrabotu kovového hrotu o papier, písal slová, formuloval obrazné vety, skladal poklony, prejavoval úctu. Aj keď nemusel. On, zo starého rodu Pembertonovcov, sa o ňu už dávno sám zaslúžil, aj keď mu málokedy nebola preukazovaná.
…Will prove untrue, then what will you do?…
Odložil pero, ukončil list. Fúkol na atrament, aby skôr uschol a znova pomaly po sebe list prečítal. Potom, akoby sám pre seba, spojone prikývol, úhľadne list poskladal a položil ho na hromadu. Hromadu dvadsiatich identických listov.
Potom zazvonil na svojho sluhu. Konieckoncov, niekto ich musí doručiť hosťom.

*****

Keď muž obdržal dopis, jeho kalné oči neprezrádzali ani náznak nedočkavosti, v skutočnosti však na tento list čakal dlhú dobu. Nedočkavo odbil sluhu, a vrátil sa do svojho domu. Tam list otvoril a s každým prečítaným slovom bol jeho úsmev viac a viac vlčí.

*****

Dámy a páni, vítam vás.
Ak ste sa dočítali až sem, tak mi je cťou vám oznámiť, že skúsim otvoriť prvú blogovú hru, pre každého kto má chuť si zahrať a zabaviť sa.
Kto by mal záujem pokračovať v jednoduchej hre na motívy mafie, mestečka palermo a iných podobných variacií, nech sa páči, prihláste sa, nalepšie komentárom typu, "Hlásim sa", "Chcem Hrať" ( Komenáre typu, "Smrdíš" a pod. nie sú jasné a preto budú ignorované- pozn. aut.) Poteším sa ak váš bude čo najviac, limit je žiaľ 20.
Ak sa to niekomu nepáči, alebo nemá k samotnému oznamu čo povedať, nech si retadovaný komentár nechá pre seba.

Toť vsio zatiaľ.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár