Výčitky,
celé tie roky nahŕbené,
v jednu chladnú noc,
všetky vyslovené,
A ona tam stála,
s úsmevom na perách,
a tichom trhala,
ich umierajúci vzťah.
A ona tam stála...
po celú tú dobu,
a nič nevravela,
na svoju obhajobu.
Nakoniec to vzdal,
zdvihol sa, vykročil do sveta,
Však toho ticha už mal dosť,
do konca života.
A ona tam stála,
keď odchádzal,
a ani len netuší...
ako veľa mu mlčaním povedala.
Báseň
Komentuj
15 komentov k blogu
1
aenema
7. 2.febuára 2008 00:34
Jo!!
2
Ticho prepletené pohľadom,dotykom ma niekedy pre mňa väčšiu hodnotu ako tisíce slov, bolo to krásne ...
8
je taká iná ako tie predtým
ale tiež pekná
som rada že bude nová zbierka
ale tiež pekná
som rada že bude nová zbierka
9
fiha..srdiecko mi poskocilo ked som medzi tvojimi blogmi zbadala tuto poeťicu... veeery very najsssss
15
pekné.....z reality ? lebo toto uz zazil asi kazdy...hm. Velmi trefné
Napíš svoj komentár