Palcom prejdem po papieri a prehnem ho napoly. Po uhlopriečke, čo najpresnejšie, bez náhlenia. Jediným zvukom je tiché bzučanie lampičky na stole a šuchot papiera, keď ho pootočím. Ďalší krok za mnou, ďalší zhyb papiera na to, aby dostal žiadúcu formu vystihnutú v jednoduchosti. Z rohov a záhybov sa vynára obrys lode, ruže, alebo papier prejde v šuchot peria papierových holubíc či krídel motýľov. Alebo niečo exotickejšie? Čo tak dinosaury, papagáje, alebo medveď? A to všetko pekne do jednej ruky. Bytosti v hrsti.

Je to jedna z mojich milších činností, skladanie si. Bolo to už dávno, keď som od mamky dostal už neviem ku ktorému sviatku detskú knihu origami. Takú akurát do aktovky- to aby som mohol robiť vrásky učiteľom čo mali dbať o môj duševný rozvoj. A veruže som im aj vrásky robil, pretože knižke som celkom podľahol. A tak mi spod prstov začali vznikať labute, balóniky opice a iné tvory, tvary a veci. A niekedy aj nepodarky samozrejme. Ach, tie nespočetné množstvá pokrkvaných papierov, ktoré skončili po frustrovanom hode niekde v rohu miestnosti, to obočie zmraštené obrovskou koncentráciou čo vyšla vnivoč.

A veľa, veľa dorezaných prstov.

Ale stojí to za to. Ten pocit, že z obyčajného kúska bieleho štvorca vytvoríte niečo iné skutočne teší. A to je hlavným cieľom.

Vytvoriť čosi iné.

Ako keď máte problémy, v práci, v škole, v rodine, kdekoľvek. Môžete sa na ne pozerať a rezignovať.

Alebo ich začnete riešiť, a pomaličky, s úsilím, ich zmeníte a vyriešite. Áno, občas sa vám môže stať, že to jednoducho nepôjde, šlapnete vedľa, ohnete tento problém zlým smerom, možno ho dokonca natrhnete, no keď zotrváte, pomaly z neho vytvoríte niečo iné. Niečo, čo dokonca môže byť aj jeho riešením.

Aj keď…..

Možno na to idem ja zle, a problém predstavuje práve to origami, poskladané tak že nevidíme čím v skutočnosti bolo. A jediným riešením je ho postupne, krok po kroku roztvoriť, vyrovnať záhyby a rozložiť do pôvodného tvaru.

Tak ako tak- jedna vec sa nemení.

Tie problémy už nebudú, ako ten kúsoček papiera, navždy také isté.

******

Týmto by som sa Vám všetkým, čo ste ma čítali chcel poďakovať- za všetky milé slová, príjemné konverzácie a že ste tomu čo som sem na Birdz hádzal darovali svoj čas.

Je čas ísť a začať skladať svoj papierik na písanie niekam inam.

Majte sa a poslúchajte.

 Blog
Komentuj
 fotka
willbebetter  10. 11. 2016 07:32
aaach jo a nechces povedat kam budes pisat?
 fotka
trishe  10. 11. 2016 10:16
Prijemne sa ti cita, kam odchadzas
 fotka
luuuc8659  10. 11. 2016 16:41
@1 @2
?
 fotka
ygor  12. 11. 2016 02:13
@Willbebetter Keď spojazdním starý blog a trocha ho zrenovujem tak ti môžem poslať linku.

@Trishe @Luuuc8659 Myslím že nastal čas posunúť sa z tohoto miesta inam. To čo pre mňa Birdz predstavoval sa už nepodobá tomu, čím je teraz.
 fotka
antifunebracka  5. 11. 2017 01:27
Ty sa vrátiš
Napíš svoj komentár