Melanchólia spomienok

V obsahoch našich snov,
stále sa stretáme,
stále sa vídame,
pre tisíc dôvodov.

Tisíc kúskov skla,
tisíc kúskov našich duší,
vidieť to, čo srdce mučí,
skutočnosť sa zablysla.

Otriasli sa sféry naše,
otriasli sa v základoch,
tak márne túžiš po odkladoch,
tej, jednej, našej, duše.

A pritom tak šialene,
v záchvate melanchólie,
sme, cez priesvitné fólie,
videli spomienky dávno stratené.

 Báseň
Komentuj
 fotka
galinka  12. 12. 2007 22:07
Ten umelecky založený kúsok mojej duše bol opäť raz uspokojený (ale nemusela som to prečítať tak rýchlo )
 fotka
sarah_whiteflower  12. 12. 2007 22:17
Pekné... po veľmi dlhej dobe som zase raz narazila na tvoj blog s touto poéziou a opäť ma raz celkom uchvátil... veľmi pekné, nie som si síce celkom istá, čo tým autor chcel povedať, ale aj tak.... veľmi pekná práca.
 fotka
scopia  12. 12. 2007 22:18
dobre, fakt dobre, pači sa mi to
 fotka
desiree  13. 12. 2007 00:10
Úžasné dielo, úžasná báseň od úžasného autora...
 fotka
soriri  13. 12. 2007 17:35
Píšeš mi z duše.
 fotka
zemina  14. 12. 2007 14:21
Aach..vsade vecne omielanie spomienky, ci uz dobre alebo zle, tak skoro sa nezaprasia.. je vsak dobre stale spominat?
 fotka
yoda  15. 12. 2007 12:39
mal by si uz nejaku polozit
 fotka
sakura  15. 12. 2007 23:16
melancholia spomienok...uplne vystizny nadpis...a ta basen..jak mne vytrhnuta z duse...
 fotka
andygirl  16. 12. 2007 10:49
pekné, ten prvý verš je krásny
10 
 fotka
andygirl  16. 12. 2007 10:50
ehm teda odsek... pardon
Napíš svoj komentár