Ráno na zemi

Vychádzajúce slnko,
a ranný lúč prešiel okolo mňa,
ožiaril malé klbko,
ožiaril teba.

Schúlená do perín,
ešte stále spíš,
ja ničím kúsky starých vín,
no to už ty nevidíš.

A znova sa usmievam,
staré rany sa hoja,
keď šťastie opäť mám,
teraz keď si moja.

A rovnako tak môžem tušiť,
že som sa aj teraz zmýlil,
že sa všetko stihne pokaziť,
v tej poslednej chvíli.

A vtedy napadne mi,
že toto ráno na zemi,
niesom sám- sme predsa my.

A čo bude ďaľej... Neriešim.

 Báseň
Komentuj
 fotka
melcoire  13. 10. 2007 23:40
What a wonderfull poetry... :`-( (to je slzicka dojatia)
 fotka
ludmila  14. 10. 2007 08:49
A vtedy napadne mi,

že toto ráno na zemi,

niesom sám- sme predsa my



uplne nadherne velky talnet sa tu prejavuje oh teda... som rada ze ta poznam
 fotka
andygirl  14. 10. 2007 09:43
to je krásne waaaa nádherne hlavne koniec je super!!!
 fotka
yoda  14. 10. 2007 10:11
si nalozil nejaku ci co?
 fotka
mixelle  14. 10. 2007 10:51
je to pekné také.. talentované
 fotka
a.k.a.alias  16. 10. 2007 08:46
a vtedy napadne mi

že sme stále kamenní

že aj keď chceme vedieť žiť

v tele nemáme tú krehkú niť

čo spojila by nás so srdca bitím.

neviem či len ja smútok sýtim

či je svet ozaj taký pustý hrad

kde každý ma vlastnú vežu a v nej chlad

zvonku zo stien kamenných a z vnutra z vlastného srdca...
 fotka
scopia  6. 1. 2008 14:17
zmyselné.......tvoj štýl písania mi veľmi imponuje....fakt, velmi dobre, zas
Napíš svoj komentár