Ráno na zemi Vychádzajúce slnko, a ranný lúč prešiel okolo mňa, ožiaril malé klbko, ožiaril teba. Schúlená do perín, ešte stále spíš, ja ničím kúsky starých vín, no to už ty nevidíš. A znova sa usmievam, staré rany sa hoja, keď šťastie opäť mám, teraz keď si moja. A rovnako tak môžem tušiť, že som sa aj teraz zmýlil, že sa všetko stihne pokaziť, v tej poslednej chvíli. A vtedy napadne mi, že toto ráno na zemi, niesom sám- sme predsa my. A čo bude ďaľej... Neriešim. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj